Kristína Tormová: SOM (tiež) influencerka

Ja som také trdlo. Ja som taká zlatá! Ja som sa tak zastávala tých influencerov, čo tak náhle podporili tesne, tesne pred volebným dňom Pellegriniho. Strhli sa tu vtedy vášne a ja som ich, priznávam sa, prežívala tiež. Potichu. Ale snažila som sa im neprepadnúť.

Áno, dlhodobo som sledovala, ako ľudia bláznia za prípravkami na chudnutie, z ktorých sa nechudne, nakupujú ich so zľavovými kódmi a aj keď z nich nechudnú, nakúpia ich aj nabudúce. To sú tie momenty, kedy si poviem, že sa ani nečudujem, že mi ľudia nadávajú do influencerov. Influencer v podstate znamená, že si hlúpy a máš zľavový kód a na konci svojho textu slovo spolupráca.

Aj ja som influencerka a neviem sa úplne vyhodnotiť, aká som. Azda autentická, zodpovedná, trápno ma poháňa a vidím pekno. Pre mnohých som otravná a nechutná a zľavové kódy mávam tiež. Veľkú väčšinu spoluprác odmietam, lebo odmietam ľudí balamutiť. A zdieľam naozaj to, čomu sama verím, čo mám sama rada a ak sa niekedy pomýlim, priznám to, dúfajúc, že to zachytí čo najviac ľudí. Inak nič príjemné. Byť influencerom je zodpovednosť, nech to znie akokoľvek smiešne. Teda, mala by byť. Manžel mi navrhoval, aby som radšej používala, že som content creatorka, lebo influencer je v dnešnej dobe nepekná pečiatka. A navyše nemám ani vlastnú značku kolagénu a ani drahú kabelku! Oblečenie s leopardím vzorom už vlastním. Bolo nejako po tých prezidentských voľbách, keď mi to navrhol. Smiali sme sa na tom. Používam, že som content creatorka. Bez srandy.

Pred prezidentskými voľbami nám v kutilskej relácii zakázali nosiť okuliare. Možno si na to spomínate. Pán producent nám odkázal, že do volieb nemôžeme. Lebo je to podprahová kampaň Ivana Korčoka. Už vtedy som mala z relácie odísť, ja viem, no ja som si namiesto toho dala tie okuliare dolu… bola som slepá. Doslova. Asi som sa zľakla. Povedali mi, že ak si ich nedám dole, všetci kvôli mne prídu o prácu. Dovtedy som sa k verejnej podpore tohto môjho prezidentského kandidáta ani nedostala, tento čudný počin však spustil peknú okuliarovú kampaň. Všetci mali na internetoch okuliare. Virál ako prasa. Odvtedy som Ivana Korčoka podporovala aj verejne a naplno a z presvedčenia. Šťastná, že mám kandidáta, ktorý bude potenciálne hájiť moje hodnoty, bojovať za ne, že by som mala po Zuzane Čaputovej prezidenta, na ktorého budem pyšná. Za tú podporu, za tú kauzu s okuliarmi som získala veľa hejtu. Ale aj veľa nádeje. Tá však vyfučala jamkou v líci… Nikdy som za to nedostala ani cent, nikto mi žiadne peniaze neponúkal, nikto mi nevolal, aby ma presviedčal, že Korčoka treba podporiť. Normálne vlastné rozhodnutie na základe obsahu, sympatizovania s kampaňou a jej odkazom. Ešte som mu napokon aj predvolebné zhromaždenie moderovala. V okuliaroch, pro bono, rada. To si dovoľ!

Ja som také trdlo. Ja som taká zlatá. Ja som sa tak zastávala tých influencerov, čo tak náhle podporili tesne, tesne pred volebným dňom Pellegriniho. Hovorila som: „Nebláznite, veď to nemáte potvrdené. Prestaňte také šíriť, lebo potom toto kako padá aj na nás… na tú druhú stranu, ktorá podporuje tých, ktorých naozaj podporiť chce…“ Myslela som si, že azda to tak naozaj majú, že to tak naozaj vyhodnotili, že treba voliť tohto prezidenta… lebo je sympatický. Bola som smutná, že to dopadlo, ako to dopadlo, a naozaj som to trochu dávala za zodpovednosť aj influencerom so státisíc sledovateľmi a sledovateľkami. A bolo mi ľúto, že ľudia idú voliť len preto, že im to niekto, kto sa dovtedy k ničomu podobnému nevyjadroval, povie. Že zmagorení zľavovými kódmi, pridajú do košíka len tak bez rozmyslu pána Petra a odkliknú „odoslať objednávku“, ktorú si možno ani nevyzdvihnú, lebo aj zabudli, že si niečo objednali.

Došľaka! Nemala som pravdu. Pred pár dňami sa teda potvrdilo, že tí influenceri boli naozaj zaplatení, aby podporili Pellegriniho. Za jednu storku… to je tá blbostička na Instagrame, čo môže mať maximálne minútu a po 24 hodinách zmizne, 30-tisíc eur. Práve včera som si pozerala, koľko mi chýba do splatenia hypotéky. Ja by som tých storiek dala pokojne niekoľko za sebou a strašne by sa mi uľavilo… som si to prerátala. Príjemná predstava… kým som si nedala sama od seba pomyselnú facečku. Že som vôbec venovala tých pár sekúnd premýšľaniu o niečom takom… takto sa dá kúpiť prezidentský post. Ďakujem, Jovinečko, že si o tom porozprával. Ďakujem, že si tento podradný kšeft nezobral.