Ak bohatnú všetci, tak pocit šťastia je malý

V týchto končinách ste šíriteľom takzvanej pop-ekonómie. Môžete vysvetliť v čom sa líši od klasickej ekonómie? Samotný názov totiž môže v ľuďoch evokovať rôzne predstavy.

Jednoducho povedané je to populárna ekonómia. Tento názov som si vymyslel sám (predmet s rovnakým názvom vyučuje autor na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, pozn. red.). Ide vlastne o popularizáciu ekonómie, a to takým spôsobom, aby aj obyčajní ľudia chápali význam a súvislosti v základných pojmoch, ako napríklad hrubý domáci produkt, inflácia alebo aj základné fungovanie finančných trhov. Zjednodušovať ekonómiu aj pre neodborníkov a laikov. Rovnako tak môžeme chápať pop-ekonómiu ako podmnožinu výskumu, v rámci ktorého sa ekonómovia zaoberajú populárnymi problematikami pre širokú verejnosť na odbornej úrovni.

Môžete uviesť nejaký konkrétny príklad problematiky?

Prečo šťastie nerastie automaticky s nárastom bohatstva, prečo šéfujú ľudia, ktorí sú neschopní alebo prečo sú bohatí a úspešní muži žiadanejší.

Tak aké sú dôvody toho, že stále viac bohatší ľudia, nie sú aj stále viac šťastnejší?

Súvisí to s relatívnym bohatstvom. Tento trend bol napríklad odpozorovaný v Japonsku, ktoré po druhej svetovej vojne zažilo obrovský ekonomický rast. Napriek tomu vnímanie šťastia sa až tak dramaticky nezvýšilo. Dôvodom je to, ako ľudia a v akom porovnaní vnímajú svoju situáciu. Keď sa napríklad darí takmer všetkým, a teda bohatnú aj všetci naokolo, tak pocit šťastia nerastie rovnako ako bohatstvo. Naopak, keď sa darí niekomu viac ako ostatným, tak pocit šťastia narastá výraznejšie u tých úspešnejších.

To už je viac potom psychológia ako ekonómia...

Pop-ekonómia vychádza s behaviorálnej ekonómie, ktorej obrodenie má svoje korene v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Predtým prevládali v ekonómii matematika alebo fyzika. Ekonómovia hlavného prúdu sa vtedy snažili vytesniť psychológiu v prospech už spomínaných prírodných vied.

Ako sa dá teda využiť pop-ekonómia v bežnom hospodárskom a politickom živote? Má vlastne nejaké reálne použitie?

V USA je čoraz viac vidieť vplyv behaviorálnej ekonómii aj v reálnom živote. Napríklad v súčasnosti pri dôchodkovom zabezpečení sa presadilo, aby boli všetci automaticky zaradení do dôchodkového systému. Pokiaľ však v ňom človek nechce byť, tak môže z neho vystúpiť. To vychádza z toho, že ľudia aj napriek tomu, že by to mohlo byť pre nich výhodné, tak nezmenia svoje správanie či svoje postavenie.

Behaviorálna ekonómia je tu už od 80-tych rokov minulého storočia. Nie je ten posun do reálneho života príliš pomalý?

Ani nie. Keď si porovnáte, ako dlho trvá prenos nových poznatkov z akademickej pôdy do reálneho života , tak by som netvrdil, že je to pomalý proces.

Okrem behaviorálnej ekonómie, ktorá kladie dôraz aj na psychológiu, je tu ešte aj iná škola, čo odmieta len matematický prístup. Rakúska ekonomická škola je tu pritom omnoho dlhšie, a to vyše sto rokov. Prečo sa jej nedarí presadzovať v reálnom živote podobne ako behaviorálnej?

Časť rakúskej školy je príliš radikálna. Presadzuje, aby sa zrušil resp. obmedzil štát na minimálnu úroveň. To je však v súčasnosti nemysliteľné a nerealizovateľné. Politici si predsa sami nezmenšia svoj vplyv. Ako sa hovorí, kapry si svoj rybník nevypustia.

Dá sa teda využiť pop-ekonómia aj v dnešných ťažkých hospodárskych časoch? Prečo prichádza k ekonomickému oživovaniu v Európe tak veľmi pomaly?

Európska únia začína byť preregulovaná. Časť čelných predstaviteľov a byrokratov si jednoducho myslí, že všetko sa dá vyriešiť nejakou legislatívou. Druhá časť tak koná kvôli určitým záujmovým skupinám. Väčšinou ide o veľké korporácie. V praxi sa to nazýva korporátny socializmus.

2fotky v galérii Lukáš Kovanda

Áno aj tak sa to môže nazývať. Pravidlá sa totiž prijímajú aj vďaka veľkým nadnárodným firmám. Tie síce tiež majú s novými reguláciami a legislatívou nejakú prácu a majú s tým nejaké náklady, ale dokážu sa s tým oveľa lepšie popasovať ako malé firmy. Malí podnikatelia sú potom takto likvidovaní veľkými spoločnosťami. Tým sa oslabuje konkurencia.

Dá sa povedať, že aký to má dopad na ekonomiku?

Zoberte si len príklad, že kedy naposledy vznikla v Európe nejaká nová firma, ktorá by priniesla niečo nové a prevratné. Kedy vznikla v Európskej únii firma podobná spoločnostiam ako Google alebo Facebook? Mňa napadá len Skype a aj ten vznikol v Estónsku, teda vo východnej Európe.

V akých oblastiach vidíte v budúcnosti veľký potenciál, ktoré by mohli ovplyvniť ekonomiku v globále?

Veľký rast vidím v 3D tlači. To bude mať veľký dopad na všetky významné svetové ekonomiky. Samozrejme, nebude to hneď v budúcom roku, ale v priebehu piatich až desiatich rokov výrazným spôsobom bude určovať smer vo vývoji priemyslu.