Pedagogička vytvorila deťom priestor pre súrodenecké učenie

Pri názve projektu sa inšpirovala rómskou vlajkou. Krútiace sa vozové koleso predstavuje cyklický proces, o ktorý Michaele ide. „Snažím sa prepájať poznatky z generácie na generáciu, starších s mladšími a majoritu s minoritou tak, aby to bolo cyklické, teda nikdy nekončiace, ako je aj samotný proces učenia sa.“

Michaela pochádza z dedinky Malcov pri Bardejove. Učí v Košiciach na sídlisku Luník IX a popri tom sa zapojila do ročného programu Sokratovho inštitútu.

Už popri štúdiu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici doučovala v nízkoprahovom komunitnom centre deti z vylúčených komunít. Táto skúsenosť ju primäla venovať sa neskôr práve im. Videla totiž, ako veľmi ich posúva všetko, čo im odovzdá.

„Tieto deti sú skromné, naozaj toho nemajú veľa a sú aj vďačnejšie. Inak prejavujú lásku, citlivosť aj emócie. No bola to aj výzva“, spomína si.

Pedagogička vytvorila deťom priestor pre súrodenecké učenie

Keď pomôže starší brat či sestra

Počas doučovania žiakov si všimla, že matky veľakrát nestíhajú venovať sa každému z detí samostatne. Rozhodla sa preto, že pre deti vymyslí aktivity, ktoré podporia učenie sa súrodencov navzájom. Na realizáciu nápadu si vybrala rodný Malcov, kde mnoho rodín pozná.

Funguje to takto: Od novembra sa v miestnej základnej škole každú sobotu stretávajú štvor- až šesťročné deti so svojimi staršími súrodencami vo veku 9 až 15 rokov. Ich spoločná hodinka začína tým, že škôlkari sa prezujú, umyjú a nakrémujú si ruky. Všetky činnosti robia v spolupráci so starším bratom či sestrou.

Na úvod sa rozprávajú o tom, aký mali týždeň. Následne sa rozdelia na stanovištia, kde prebiehajú rôznorodé aktivity – napríklad rozvoj jemnej motoriky, sociálnych zručností, matematiky či jazyka. Keď zaznie zvonček, dvojice sa presúvajú ďalej. Mladší súrodenec je na stanovištiach v roli učiaceho sa, starší ho, naopak, sprevádza.

Prečítajte si tiež:

Vidím snahu ovládnuť slobodné myslenie, ale máme nástroje na zmenu, hovorí aktivistka Beata Hirt

Dochvíľnosť a disciplína

Začínali so šiestimi dvojicami, dnes ich do aktivít zapájajú dvanásť. „Vidíme, že sa zlepšuje ich vzájomný vzťah a aj porozumenie jazyka a komunikačné zručnosti. Mladšie deti sa zo začiatku báli rozprávať, dnes sú už aktívnejšie a oveľa sebestačnejšie,“ vysvetľuje Michaela.

Deti chodia pravidelne a dbajú na to, aby prišli načas. „Mala som radosť, keď mi pani od nás napísala, aby som pochválila deti z Kolečka. Páčilo sa jej, ako disciplinovane išli spolu po chodníku. Je to možno jednoduchá a banálna vec, ale pre mňa to znamená veľa. Znamená to, že vedia ísť spolu a počkať sa, vedia byť disciplinovaní a ukazujú aj druhým ľuďom, že naozaj chcú.“