Uložiť článok

Máme onkológov, chemoterapiu a medicína napreduje. Tvrdiť, že nádory sa dajú vyliečiť bylinkami, je biedne. Ak by farmafirmy mali univerzálny liek na rakovinu, zarobili by balík, hovorí patologička.

Barbora Šebeš žije tri životy. Väčšinu času sa skláňa nad mikroskopom vo svojej kancelárii v žilinskej nemocnici. Skúma tkanivá naložené vo formaldehyde. Sú tuhé a chladné, pretože tak sa najlepšie krájajú. Hoci si patológiu spájame najmä s pitvami, tie tvoria len zlomok práce patológa. Pre niekoho našťastie. „Na pitevni, ktorá však priamo nie je súčasťou nášho oddelenia, to mne osobne páchne ako surové mäso v mäsiarni,“ opisuje.

Medzi patológmi sa hovorí, že sa jej venujú ľudia, ktorí majú radi pekné obrázky. O Barbore to platí tiež. Najskôr si jej záľubu odniesli steny, potom knižky a nakoniec ju rodičia prihlásili na výtvarnú. Maľuje dodnes, no umenie prepája so svojou prácou. Na stenách jej nevisia malebné krajinky, ale histologické nálezy, ktoré sama zvečnila na plátne. „Dnes je mojím favoritom jednoznačne črevná sliznica, ktorá na reze vyzerá ako pekné kvietky.“

Keď Barbora nesedí nad mikroskopom či pri maliarskom stojane, na internete vyvracia rôzne medicínske mýty. Vysvetľuje ľuďom, že farmaceutické firmy nám netaja liek na rakovinu a tá sa nedá vyliečiť bylinkami. „Nebudem si sama doma opravovať elektrinu, keď to neviem. Ale čo sa týka ľudského zdravia, na to sú odborníci odrazu všetci, hoci si neprečítali ani celú učebnicu fyziológie,“ usmieva sa patologička Barbora Šebeš.

V rozhovore s patologičkou Barborou Šebeš sa dozviete:

– prečo vidia patológovia svet naružovo;

– prečo ľudia veria hoaxom a šarlatánom;

– či majú farmafirmy dôvod tajiť liek na rakovinu;

– ako preventívna prehliadka dokáže zachrániť život;

– aké zápachy sú na patológii.

Patologička hovorí, že občas si niekto zadováži jej obraz. Sníva o tom, že raz bude mať eshop s maľbami. Verí, že po atestácii bude mať viac času, by som si tento sen splnila. Zdroj: Barbora Šebeš

Ste patologička a zároveň umelkyňa, ktorá svoju prácu prenáša na plátno. Na prvý pohľad to vyzerá, že tieto dve veci sa nedajú spojiť.

Inšpirácia je všade okolo nás. Tým, že celé dni pracujem v nemocnici a pozerám do mikroskopu, tak histológiu prenášam aj na papier. Už na medicíne som kreslila rôzne orgány a večery som trávila kresbou anatomických ilustrácií. Najradšej som kreslila srdce a lebky s kvetmi. Dnes je mojím favoritom jednoznačne črevná sliznica, ktorá na reze vyzerá ako pekné kvietky.

Prečo ste si nevybrali umenie?

Asi som sa bála, že s umením neprerazím. Konkurencia je veľká a ľudia sú nesmierne šikovní. Medicína bola pre mňa zároveň veľká výzva, lebo je to naozaj náročné štúdium, a chcela som zistiť, či som schopná sa ho naučiť. O patológii som počas školy počula, že ju robia ľudia, ktorí majú radi pekné obrázky. S tým môžem len súhlasiť. Ako patológovia vidíme svet „naružovo“, pretože základné histologické farbenie je ružovo-fialové.

Takže maľovanie bola vaša prvá vášeň?

Kreslím už odmalička. Najskôr si to odniesli steny, potom knižky a nakoniec ma rodičia prihlásili na výtvarnú. Chcela som však mať normálnu, stabilnú prácu. Dnes sa okrem mikroskopických preparátov venujem aj detským ilustráciám a rada by som začala s krajinkami a olejomaľbou. Inšpirácia je naozaj všade okolo nás a moja hlava sa nevie rozhodnúť, čo budú ruky kresliť skôr.