Uložiť článok

„Pre rodinu je často náročné rozprávať sa o tom, čo by odchádzajúci potreboval a ako si svoj odchod predstavuje. Niekde medzi nimi stojí obrovský smútok a strach,“ hovorí herečka a influencerka.

Článok je súčasťou seriálu Tvárou v tvár smútku. Prinášame v ňom neľahké osudy ľudí, ktorí prišli o svojich blízkych, a rady odborníkov, ako sa vyrovnať so stratou. Môžete si prečítať aj reportáže z originálnych cintorínov na Slovensku a inšpiratívne rozhovory s ľuďmi odprevádzajúcimi zomierajúcich na druhý svet.

Duly sa spájajú najmä s narodením a novým životom. Sprievodkyne a sprievodcov však potrebujú aj tí, ktorí z tohto sveta odchádzajú. Dulou pre umierajúcich sa nedávno stala aj herečka a influencerka Kristína TORMOVÁ. V minulosti sa smrti bála, no strata blízkeho priateľa, ktorý vedel, že zomiera, ju naučila dívať sa na koniec života inak.

„Niekedy stačí iba sedieť pri posteli či pohladkať. Ste pri človeku, ktorý odchádza, no necíti sa byť sám. Vnímam to ako najvyšší level prijatia, rešpektu a nehy. Netreba si však duly mýliť so zdravotníckou starostlivosťou,“ hovorí.

Lektorka Andrea TÓTHOVÁ z Občianskeho združenia Kolobeh života sprevádzala Tormovú na ceste stať sa dulou. Dlhodobo sa zaoberá smútkom, smrťou a spôsobmi, ako im čeliť. Smútenie za zosnulým má niekoľko prirodzených fáz. „Niekto potrebuje kričať, niekto ísť behať, niekto sa donekonečna rozprávať, niekto napísať knihu. Konečná fáza je budovanie nového života aj bez toho blízkeho.“

V rozhovore sa dozviete:

– aké nesplniteľné priania majú občas umierajúci;

– prečo je na smútku aj niečo pozitívne;

– kde možno nájsť dulu, ktorá sprevádza ľudí na konci života;

– či berie dula pre umierajúcich plat;

– ako sa rozprávať o smrti s deťmi.

Niekedy stačí kúsok chleba

Stali ste sa dulou pre umierajúcich. Nie je to veľmi známy pojem, poznáme skôr duly pri pôrodoch. Spomenuli ste, že ani vaši kamaráti nevedeli, o čo ide. Čo teda ako dula pre odchádzajúcich robíte?

Kristína Tormová: Náplň práce závisí od duly aj od umierajúceho a jeho potrieb. Niekedy stačí iba sedieť pri posteli, pohladkať, zaspievať. Inokedy ide o zážitok. Skrátka ste pri človeku, ktorý odchádza, necíti sa byť sám. Vnímam to ako najvyšší level prijatia, rešpektu a nehy. Netreba si však duly mýliť so zdravotníckou starostlivosťou. Neprebaľujú ani nekŕmia.

Andrea Tóthová: Dula sprevádza umierajúceho podľa jeho prianí a potrieb. Môže byť tiež podporou a sprievodcom pre rodinu. Snaží sa, aby bolo zomieranie čo najpokojnejšie.

Aké potreby majú zvyčajne umierajúci?

A. Tóthová: Požiadavky sú veľmi individuálne. Závisí to aj od prostredia, v ktorom sa zomierajúci nachádza. Dula môže prísť aj do nemocnice. Niektorí ľudia chcú byť potichu, niektorí túžia po obľúbenej hudbe, domácom miláčikovi alebo čítaní. Jeden pán túžil mať iba kúsok chlebíka. Kolegyňa mu to, samozrejme, splnila. Na druhý deň zomrel. Sú to veľmi čarovné a zároveň obyčajné veci. Splniť človeku posledné prianie na tomto svete nás nič nestojí.

K. Tormová: Môže to byť prianie typu „chcem si ešte zahrať divadlo“. Týmto by som chcela pozdraviť môjho kamaráta Marcela, budem ho tu ešte veľa spomínať. Keď už vedel, že definitívne odchádza, v nemocnici si zahral predstavenie pre pár kamarátov. Naozaj to môže byť všeličo. V zahraničí napríklad existuje terapeutický kôň, ktorý chodí za umierajúcimi.

Čo keď je prianie nesplniteľné?

A. Tóthová: Samozrejme, aj také sú. Ak si napríklad človek želá vyliezť na Mount Everest a nie je to v jeho fyzických silách, dula môže ponúknuť aspoň imagináciu, fantazijné sprevádzanie.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:

Rozhovor

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.