Národný park povolil ničenie hluchánieho tokaniska, posledné cirkusové tigre zo Slovenska našli nový domov (týždenný EKO výber)

Pozrite si s nami prehľad správ z oblasti životného prostredia, ktoré sa za posledný týždeň stali doma i v zahraničí.

Aktuálny EKO výber pripravila redaktorka Martina Beňová.

Národný park Nízke Tatry povolil zničenie hluchánieho tokaniska

Štátne lesy vyrúbali súvislú plochu v 190-ročnom lese v centrálnej časti národného parku. Lokalita Šifrová je pritom známa ako jedno z miest, kde ešte prežíva ohrozený hlucháň hôrny. Vyrúbané bolo dokonca tokanisko, čo je miesto, ktoré hlucháne využívajú na rozmnožovanie. Takto rozsiahla ťažba priamo na tokanisku hlucháňa za posledné roky na Slovensku nemá obdobu. Ťažbu vedome schválila Správa národného parku Nízke Tatry na čele s Michalom Babničom. Vedenie národného parku už dva mesiace nereaguje na opakované výzvy na stretnutie, uvádza organizácia My sme les.

Na základe podnetu od všímavého občana členovia občianskej iniciatívy My sme les ešte koncom minulého roka v teréne preverili ťažbu v lokalite Šifrová v blízkosti Struhárskeho sedla. Lokalita je už dlhodobo známa ako tokanisko hlucháňa hôrneho a jeho aktívny biotop.

Ťažba dreva sa udiala na viacerých miestach v porastoch s vekom 190 a 215 rokov. Tieto lesy sú zaradené v kategórii „ochranné lesy“ a ich hlavnou funkciou nemá byť produkcia dreva, ale ochrana pôdy pred eróziou a zadržiavanie vody. Územie sa navyše nachádza aj v Chránenom vtáčom území Nízke Tatry a Území európskeho významu Ďumbierske Tatry.

Cieľom ťažby bolo zastaviť šírenie podkôrneho hmyzu. Veľká časť stromov však pravdepodobne nebola napadnutá lykožrútom, pretože na väčšine spílených kmeňov neboli žiadne stopy po podkôrnom hmyze. Mnohé vyrúbané stromy mali impozantné rozmery - jeden z najhrubších zmeraných smrekových pňov mal priemer až 120 cm. Les mal pred zásahom prirodzenú štruktúru blízku pralesu. To znamená, že na malej ploche boli zastúpené všetky vekové a hrúbkové kategórie stromov.

Lykožrút takýto les, na rozdiel od umelo vysadenej rovnovekej smrekovej monokultúry nedokáže zničiť, pretože napáda iba staršie a oslabené stromy. Inými slovami, vyrúbaný bol cenný porast, ktorý s lykožrútom nemal problém a navyše boli vyťažené aj zdravé stromy. To všetko bez ohľadu na vzácneho hlucháňa, ktorý tu mal veľmi dobré podmienky na život.

„Tento prípad v plnej nahote ukazuje, kam sme až klesli s ochranou prírody za ministrovania Tomáša Tarabu. Jeho nominant vo vedení NP Nízke Tatry Michal Babnič odsúhlasuje všetky ťažby, akoby ani nebol na čele národného parku, ale lesného závodu. Bez ohľadu na to, že hlucháň a ďalšie vzácne druhy sú ohrozené vyhynutím, že naše posledné súvislejšie zachovalé lesy v národných parkoch začínajú vyzerať ako rešeto. To všetko v čase, keď na vlásku visí vysoká pokuta od Európskej únie práve za ničenie biotopov hlucháňa. Je to nepochopiteľné a zvrátené,“ hovorí Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

Hlucháň Zdroj: TASR

Vlk je stále v nebezpečenstve

Ukončenie lovu vlka neznamená, že sú tieto šelmy v bezpečí. Hrozbou je pre nich aj pytliactvo a stanovenie novej kvóty na sezónu 2025/2026. Upozornili na to environmentálne organizácie Greenpeace Slovensko, Aevis, My sme les a WWF Slovensko.

„Vyhlášku ministerstva životného prostredia, ktorá umožnila lov vlkov, považujeme za politicky motivované a veľmi zlé rozhodnutie,“ povedal Rastislav Mičaník, riaditeľ organizácie Aevis. Envirorezort by podľa neho malo vlky chrániť, zamerať sa najmä na preventívne opatrenia a kompenzovať prípadné škody, ktoré spôsobujú farmárom.

Marek Kuchta z iniciatívy My sme les poukázal na to, že lov vlka je neadresný a poľovníci strieľajú náhodné jedince. Môžu tak oslabiť existujúce svorky a znížiť ich schopnosť loviť raticovú zver. „Oslabené svorky majú častejšie tendencie k útokom na hospodárske zvieratá,“ upozornil.