Článok pôvodne vyšiel vo francúzskom denníku Le Monde

Skupina popredných európskych historikov varuje: Putinov režim zneužíva pamiatku druhej svetovej vojny, aby legitimizoval inváziu na Ukrajinu. V komentári odhaľujú, ako ruský revizionizmus preniká do verejného diskurzu na Západe a prekrúca pravdu o minulosti aj súčasnosti.

V máji si pripomíname 80. výročie jedného z najvýznamnejších momentov našich spoločných dejín. Počas druhej svetovej vojny sa národy z celého sveta spojili proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom, čím vzniklo nepretrhnuteľné puto medzi Spojenými štátmi a Európou. Puto, ktoré stvorili skúšky a obete.

Dnes sú princípy, ktoré nás v boji proti tyranii spojili – sloboda, demokracia a pravda – opäť ohrozené. Rusko pod vedením Vladimira Putina sa denne usiluje podkopať naše slobody, našu jednotu a naše spojenectvá prostredníctvom agresívnych činov a dezinformačných kampaní. Mimoriadne cynicky pritom zneužíva pamiatku druhej svetovej vojny na ospravedlnenie svojich najhanebnejších skutkov.

Prečítajte si tiež:

Pravda, lži a zrada Ukrajiny (názor Aleca Russella)

Ako historici, archivári a odborníci na kolektívnu pamäť v Európe s hlbokým znepokojením sledujeme rastúce šírenie ruskej dezinformácie v americkej verejnej diskusii – na sociálnych sieťach, v tradičných médiách a dokonca aj v niektorých oficiálnych vyjadreniach. Tieto manipulácie cielia na to najcennejšie, čo máme – naše spoločné hodnoty – a snažia sa vytvoriť priepasť medzi Európou a Amerikou.

Tvárou v tvár masívnemu prekrúcaniu dejín z Moskvy považujeme za nevyhnutné pripomenúť si základné a nespochybniteľné fakty. V roku 1939 bola to nacistická Hitlerova Nemecká ríša, ktorá rozpútala vojnu útokom na Poľsko. V tom čase bol Sovietsky zväz Hitlerovým spojencom a Poľsko napadol tiež. Oficiálna ruská verzia, podľa ktorej vojnu vyvolalo samotné Poľsko, je úplne nepravdivá.

Urážka dejín

Krátko po začiatku vojny Sovieti napadli aj Fínsko. V roku 1940 obsadili a anektovali Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Tieto agresie boli úplne neodôvodnené, bez akejkoľvek právnej legitimity či súhlasu obyvateľov, hoci Vladimir Putin opakovanie tvrdí niečo iné.

Sovietsky zväz utrpel počas druhej svetovej vojny strašné straty, no mnohé z nich sa odohrali na území dnešnej Ukrajiny a priamo zasiahli ukrajinský národ. Putinovo tvrdenie, že Ukrajina dnes oslavuje nacistov a ich kolaborantov, nie je len fakticky nepravdivé. Je to urážka tragických dejín tejto krajiny.

Áno, Červená armáda oslobodila v rokoch 1944 – 1945 východnú Európu, no obyvatelia týchto krajín nevnímali následnú sovietsku okupáciu ako oslobodenie. Nasledujúcich 45 rokov žili pod nadvládou represívnych komunistických režimov, ktoré si nikdy nezvolili.

Prečítajte si tiež:

Keď deti čakajú, kým telo ich kamaráta vytiahnu spod trosiek (komentár Stanislavy Harkotovej)

Pravdu o týchto udalostiach nájdeme v samotných ruských archívoch, ktoré boli krátko prístupné svetu v 90. rokoch. V dnešnom Rusku je však otvorene hovoriť o histórii mimoriadne nebezpečné. Nové zákony kriminalizujú akúkoľvek kritiku Červenej armády či jej veteránov. Knihy, ktoré odhaľujú sovietske zločiny, sú zakázané, múzeá a inštitúcie sú zatvárané a archívy sú nezávislým výskumníkom neprístupné.

Tento zápas o výklad dejín je kľúčový, pretože Putin zneužíva pamiatku druhej svetovej vojny na ospravedlnenie súčasnej invázie na Ukrajinu – krajiny, ktorú mylne označuje za „fašistický štát“, ktorý treba „denacifikovať“.

Rusko tak Ukrajine odopiera právo na existenciu ako zvrchovanej krajiny a zvaľuje na ňu zodpovednosť za súčasný konflikt. V tejto záplave dezinformácií z Moskvy je dôležitejšie než kedykoľvek predtým opierať sa o dôkladné historické poznanie a prísnu kritickú analýzu.

Dezinformácie nás rozdeľujú

Pri príležitosti blížiaceho sa výročia 8. mája 1945 vyzývame americkú verejnosť, aby sa povzniesla nad politické rozdiely, často umelo vyvolávané trollmi z oboch strán Atlantiku a podnecované Moskvou. Pripomeňme si putá, ktoré nás spájajú – putá zrodené na bojiskách a upevňované osemdesiatimi rokmi priateľstva a spojenectva. Dezinformácie nás chcú rozštiepiť, no náš spoločný záväzok voči slobode a demokracii musí byť silnejší.

A predovšetkým, vyzývame vás, aby ste podporili Ukrajinu. Dúfame, že sa podarí nájsť diplomatické riešenie s pomocou Spojených štátov, no majme stále na pamäti: Putin je agresor a nesmie byť v žiadnom prípade odmenený za to, že ohrozil slobodné národy sveta. Každá mierová dohoda musí plne uznať základné právo Ukrajiny zostať suverénnym štátom, ktorý sa dokáže brániť pred ďalšími útokmi.

Prečítajte si tiež:

Keď si pretrela oči, zbadala, že šofér autobusu je mŕtvy. Zranených po ruskom útoku na Sumy zachraňoval aj 13-ročný chlapec

Dňa 8. mája budeme stáť po vašom boku, aby sme si uctili pamiatku všetkých mužov a žien, ktorí slúžili počas druhej svetovej vojny. Odpovedali na výzvu svojich krajín, spoluvytvárali dejiny a prispeli k návratu mieru, demokracie a slobody. Tým, že dnes spolu bránime tieto hodnoty, opätovne potvrdzujeme našu odhodlanosť zabrániť tomu, aby sa takéto ničivé konflikty niekedy zopakovali.

Prví signatári: Antony Beevor, Carlo Gentile, Margaret MacMillan, Paweł Machcewicz, Richard Overy, Denis Peschanski, Henry Rousso, Dariusz Stola, Keith Lowe, Olivier Wieviorka.