Uložiť článok

Ivan Martin Jirous: Je lepšie nehrať vôbec, než hrať hudbu, ktorá nepramení z hudobníkovho vlastného presvedčenia. Je lepšie nehrať vôbec, než hrať to, čo si praje establishment.

Článok vychádza ako súčasť série k 35. výročiu Nežnej revolúcie.

Hudba vždy bola silným nástrojom vyjadrenia, ktorý pretrval aj v časoch komunizmu. Počas obdobia Predjaria a Pražskej jari, teda pred rokom 1968 a počas neho, hudba v bývalom Československu zaznamenala rozkvet a zo Západu sa prijímali nové štýly (tie, samozrejme, prenikali do Československa už predtým, ale verejne tomu tak nebolo). Normalizácia sa pokúsila na ďalších dvadsať rokov zastaviť prílev rôznorodých skladieb, ktoré by nekorešpondovali s oficiálnou propagandou.

„Ako ukázali štatistiky, až 60 percent vysielania rozhlasových staníc tvorila hudba a z nej 60 percent vysielacieho času patrilo hudbe zábavnej,“ uviedla historička Lenka Bálintová v Historickom časopise k téme Bratislavskej lýry.

Rušičky

Jedným z nástrojov kontroly prijímanej hudby boli rušičky signálu. Rádio Luxembourgh, známe aj pod prezývkou Laxík alebo Laxouš, často hralo jazz alebo rock a je príkladom stanice, ktorú sa režim pokúsil rozladiť v poslucháčskych prijímačoch.

Neskôr to bola snaha o rozladenie rádia Slobodná Európa, ktoré vysielalo z Nemecka a poslucháčmi mali byť práve ľudia z východného bloku, spomenul v rozhovore Petr Ferenc z Národního Muzea v Prahe pre Radio Prague International v roku 2019.

Nepodporovaná hudba

Výber hudby mal tiež svoje nástrahy. Zatiaľ čo v 50. rokoch 20. storočia sa tvorilo v masovej piesni, známej ako budovateľská. Podľa Slovníku české hudební kultury, ide o kolektívny spev proletárskeho hnutia a neskôr oficiálne presadzovaný typ hudby v totalitných krajinách. Na druhú stranu, v období normalizácie sa musela hudba zmeniť, rovnako ako režim ako taký.

Oficiálne podporovaná hudobná kultúra odkopírovala štýly, ktoré sa rozširovali mimo sovietsky blok a ktoré tak lákali mladých ľudí. Samozrejme, takáto hudba musela byť pretvorená na režimom akceptovateľný štýl. V krajinách so socialistickým zriadením bola kultúra úzko spätá s politikou, a preto sa jej venovali a kontrolovali na takej úrovni.

Obuškový zákon

Po roku 1968 režim presadil zákon známy pod krycím menom „obuškový zákon“, a tým potlačil alternatívnu hudbu ako punk rock alebo nová vlna.

V zákone sa nehovorí jasne o tom, že má byť tento typ hudby zakázaný, no v praxi to vyzeralo inak. „Kto odopiera plniť povinnosti vyplývajúce z jeho služobného postavenia alebo pracovného zaradenia a sťažuje tak úsilie o udržanie verejného poriadku či nerušeného chodu pracoviska alebo kto iného na takéto plnenie povinností pobáda, bude potrestaný…“