Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.
Aqqaluk Lynge hovorí o predošlej ponuke Spojených štátov na kúpu ostrova a prezerá si mapu Arktídy, keď sa za jeho oknom náhle objaví vojnová loď.
„To nie sú Američania,“ hovorí so smiechom priekopník grónskeho hnutia za samosprávu a pozerá sa na fjord v Nuuku. Starnúca hliadková loď je dánska. Má chrániť dánsku zvrchovanosť nad najväčším nekontinentálnym ostrovom na svete, ktorý je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva.
Opätovný záujem amerického prezidenta Donalda Trumpa o prevzatie kontroly nad Grónskom posunul túto obrovskú zamrznutú pevninu, na ktorej žije len 57-tisíc ľudí, do centra geopolitického záujmu. Ponuky na kúpu Grónska však nie sú ničím novým.
Washington sa oň prvýkrát zaujímal už v roku 1867, ale tento najnovší pokus, pri ktorom Trump odmietol vylúčiť použitie vojenskej sily proti spojencovi z NATO, uvrhol Dánsko a Európsku úniu do krízy. Podčiarkuje to aj rastúci vojenský, obchodný a diplomatický záujem o tento región.
Geopolitická machinácia
Zdá sa, že dlhé obdobie takzvanej arktickej výnimočnosti, počas ktorého veľmoci vnímali tento región ako oblasť s nízkym napätím mimo bežnej geopolitiky, kde sa súperiace krajiny mohli pokúsiť nájsť spoločnú reč v súvislosti s problémami, ako je zmena klímy, sa končí.
Vďaka rastúcej militarizácii arktického územia zo strany Ruska, rastúcim ambíciám Číny v oblasti obchodných trás a Trumpovej expanzionistickej rétorike o Grónsku sa Arktída rýchlo stáva regiónom strategického súperenia. Niektorí ju prirovnávajú k Veľkej hre z 19. storočia, keď Británia a Rusko súperili o vplyv v strednej Ázii.
![Grónsko (ilustračná foto)](data:image/svg+xml,%3Csvg xmlns="http://www.w3.org/2000/svg" viewBox="0 0 600 350"%3E%3C/svg%3E "Grónsko (ilustračná foto)")
Donald Trump chce prebrať Grónsko, nevylučuje použitie sily
„Je to geopolitická machinácia,“ hovorí Klaus Dodds, odborník na Arktídu a profesor geopolitiky na Royal Holloway, University of London. „Je to zakorenené v zmysle 'toto je veľký mocenský boj'. Spojené štáty musia prinajmenšom zabezpečiť, aby ich západná pologuľa bola čo najbezpečnejšia.“
Odborníci tvrdia, že Rusko a Čína už viac ako desať rokov premýšľajú o vojenských a obchodných výzvach alebo príležitostiach, ktoré prináša Arktída. Zdalo sa, že Spojené štáty o ňu až do konca Trumpovho predchádzajúceho funkčného obdobia v roku 2019 nemajú väčší záujem. „Pokiaľ ide o Arktídu, zo strany Spojených štátov bolo dlho skutočné vákuum,“ hovorí riaditeľka pre severnú Európu v think-tanku Atlantická rada Anna Wieslanderová.
„Mali sme tam Rusov, mali sme tam Číňanov a obaja sa veľmi angažovali. Spojené štáty naozaj nemali nič: žiadnu stratégiu, žiadne ľadoborce, vojensky na Aljaške takmer nič,“ dodáva. „Amerika sa prebúdzajú do novej reality.“
Strážcovia Arktídy
Americký viceprezident JD Vance minulý víkend vyhlásil, že Grónsko je pre národnú bezpečnosť Spojených štátov „naozaj dôležité“. „Sú tam námorné cesty, ktoré využívajú Číňania, ktoré využívajú Rusi,“ povedal a dodal, že Dánsko ‚si neplní svoju úlohu a nie je dobrým spojencom‘.
V samotnom Grónsku si uvedomujú, že napriek svojej identite útočiska pred geopolitikou už nemôže stáť bokom od medzinárodného súperenia. „Sme nervózni zo situácie, ale myslíme si, že to zvládneme,“ hovorí Lynge, zakladateľ najväčšej grónskej politickej strany Inuit Ataqatigiit. Američania „by nás mali akceptovať ako strážcov Arktídy“, dodáva.
Grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová uznáva, že ostrov má strategickú polohu, keďže jej vláda presadzuje nezávislosť od Dánska. „Sme priamo uprostred toho, čo sa deje v Arktíde. Vždy sme boli presvedčení, že Arktída by mala byť oblasťou s nízkym napätím,“ dodáva.
Poloha a suroviny Grónska sú pre Donalda Trumpa atraktívne, tvrdí analytik
Odborníci na zahraničnú politiku tvrdia, že Trumpov návrh Grónsku čiastočne súvisí s preceňovaním, ktoré sa s Arktídou občas spája. Myslia si však tiež, že jeho silácke reči, nielen o Grónsku, ale aj o Kanade a Panamskom prieplave, vychádzajú z jeho viery v koncepciu sfér vplyvu. Ak je to tak, je to pohľad na svet, ktorý je nápadne blízky pohľadu prezidentov Ruska a Číny.
To všetko naznačuje, že rozruch okolo Grónska je vážny a zároveň je znakom toho, že v Arktíde sa toho stane ešte viac, keďže klimatické zmeny, ktoré sú rýchlejšie ako v ktoromkoľvek inom regióne na Zemi, potenciálne sprístupňujú jej lodné trasy a ložiská nerastných surovín.
„Arktická výnimočnosť už neexistuje,“ hovorí Kuno Fencker, grónsky poslanec, ktorý sa nedávno stretol s niekoľkými Trumpovými spolupracovníkmi a chce, aby jeho vlasť bola nezávislá. „Je utópiou uvažovať o suverénnom grónskom štáte bez toho, aby boli Spojené štáty nejakým spôsobom zapojené.“
Grónsko je ťažké napadnúť
Vojnová loď pred Lyngeho domom by mohla slúžiť ako symbol zložitého vzťahu Kodane s Grónskom. Spolu s jedným pozorovacím lietadlom a niekoľkými hliadkami so psím záprahom má chrániť hlavný kus arktického územia, ktorý je veľký približne ako západná Európa.
Ešte donedávna však boli zbrane na plavidle viac ako desať rokov nepoužiteľné, pretože im chýbal kľúčový zameriavací systém. Minulý rok to odhalila verejnoprávna televízia DR. Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen v decembri priznal, že severská krajina nevynakladala dostatočné prostriedky na obranu Grónska.
Dánsko a Grónsko plánujú spoločne vynaložiť dve miliardy dolárov na armádu v Arktíde vrátane náhradných lodí a bezpilotných lietadiel. „Vo veľkej časti našej krajiny teraz nie je žiadny dohľad. Snažíme sa mať dohľad nad celou krajinou,“ hovorí Motzfeldt.
Trump a jeho zástupcovia sa vysmievali hliadkam so psím záprahom. Ale Grónčania, z ktorých mnohí sú inuitskí lovci a rybári žijúci v izolovaných osadách z pekných drevených stavieb pozdĺž rozľahlého pobrežia, poukazujú na to, že ich krajinu je ťažké brániť alebo napadnúť, pretože väčšina jej územia je neobývateľná.
„Grónsko nemôžete napadnúť,“ hovorí Lynge a opäť sa smeje. Žiadna z viac ako 50 pobrežných osád nie je prepojená cestami. Napriek globálnemu otepľovaniu sú zimy stále veľmi chladné, takže podnikateľské aktivity, ako je ťažba alebo cestovný ruch, sú možné hlavne v letných mesiacoch.
Zmestia sa na menší futbalový štadión
Spojené štáty majú v Grónsku jedinú vojenskú stanicu, vesmírnu základňu Pituffik na severozápade krajiny. „Spojené štáty nás chránia. Spojené štáty nás bránia,“ priznáva Vittus Qujaukitsoq, bývalý minister financií a zahraničných vecí. Nevidí však dôvod, prečo by Američania mali ostrov vlastniť. „Môžu mať viac základní, ak o to žiadajú.“
Americká vojenská prítomnosť v skutočnosti od konca studenej vojny klesla. Pituffik sa používa na varovanie pred raketami a na satelitný a vesmírny dohľad, nie na obranu samotného Grónska.
„Ak je vojenská prítomnosť v Grónsku taká dôležitá, prečo tam majú len 150 vojakov? Kedysi ich mali 15-tisíc,“ hovorí bývalý dánsky minister a súčasný konzervatívny poslanec Rasmus Jarlov. „Je to ich voľba. My sme ich nežiadali, aby odišli. Oni sami sa rozhodli, že ich počet znížia.“
FOTO: Grónsko. Život za polárnym kruhom
Grónska vláda síce odmietla myšlienku, že je na predaj, ale chce prilákať amerických investorov. „Chceli by sme užšie spolupracovať so Spojenými štátmi a hovoríme to už roky,“ hovorí Aaja Chemnitzová, jedna z dvoch grónskych poslancov v dánskom parlamente. „Ale máme len jedného amerického investora do nerastných surovín.“
Ťažba priťahuje najviac titulkov kvôli veľkému množstvu nerastných surovín ukrytých pod Grónskom. Úradníci v Nuuku však tvrdia, že najväčší potenciál má cestovný ruch, pretože sa snažia nalákať návštevníkov Islandu a severného Nórska, aby okúsili niečo ešte vzdialenejšie.
„Od Trumpa sa nám dostáva veľa pozitívnej publicity. Toto leto budeme mať určite viac návštevníkov,“ hovorí Christian Keldsen, šéf Grónskej obchodnej asociácie. Podľa Doddsa je však pri počte obyvateľov, ktorý by sa zmestili na „malý futbalový štadión Premier League“, problémom ponuka pracovnej sily.
„Tvorba pracovných miest nemusí byť nevyhnutne pozitívna. Keďže nikto nie je nezamestnaný, projekt pre 300 ľudí ich berie z existujúcich projektov, a potom zrazu nemôžem opraviť svoj dom,“ hovorí Keldsen. Zabezpečenie väčšej nezávislosti od Dánska „si bude vyžadovať udržateľný zdroj príjmov“, dodáva.
Fámy o Číne
Čínu síce oddeľujeod Arktídy obrovská prázdnota Sibíri, ale stále sa považuje za „priarktickú“ mocnosť a v roku 2018 o tom vydala strategický dokument. „Číňania intenzívne sledujú, ako sa ľad topí, a pripravujú sa,“ hovorí Wieslanderová z Atlantickej rady a poukazuje na svoje ľadoborce a ponorky.
Čína je po Dánsku druhou najväčšou destináciou pre grónsky vývoz, ktorý tvoria najmä ryby. Wieslanderová však dodáva, že Peking bol menej úspešný vo svojich obchodných snahách v Arktíde, napríklad v snahe získať kontrolu nad letiskami v Grónsku a Fínsku alebo veľkými časťami územia na Islande. „Nemáme radi, keď k nám chodia veľké mocnosti,“ hovorí.
Nie sme na predaj, odkazuje Grónsko Donaldovi Trumpovi
Naaja Nathanielsenová, grónska ministerka pre podnikanie, obchod, prírodné zdroje, spravodlivosť a rodovú rovnosť, hovorí, že v súvislosti s čínskou angažovanosťou v Arktíde „koluje veľa fám“. „Myslím, že v určitom momente existovali obavy, že to bude ako v Afrike, kde majú veľa projektov v oblasti infraštruktúry,“ dodáva. „V minulosti prejavili záujem. Teraz to však nie je veľmi vidieť.“
Trumpov nový minister zahraničných vecí Marco Rubio je skeptickejší. V nedávnom rozhovore pre rádio SiriusXM tvrdí, že Čína by sa ešte mohla pokúsiť urobiť to, čo urobila „v Panamskom prieplave a na iných miestach“, a to investovaním do komerčných projektov, ktoré majú potenciálne vojenské využitie.
Napriek všetkým rečiam o Číne je pravdepodobne najaktívnejšou mocnosťou v regióne Rusko. Moskva vyzdvihuje potenciál svojho 24-tisíc kilometrov dlhého arktického pobrežia na obchodné aj vojenské využitie.
V roku 2021 priviedla skupinu novinárov na svoju najsevernejšiu základňu na Alexandrovej zemi, ostrove snehových búrok a ľadových medveďov v Arktickom mori, kde ruskí vojaci udržiavajú raketové a radarové systémy.
Snaží sa tiež spolupracovať s Čínou v Arktíde, a to v oblasti lodnej dopravy aj vo vojenských záležitostiach, napríklad pri júlovom spoločnom cvičení bombardérov pri Aljaške, ktoré prekvapilo západných bezpečnostných predstaviteľov.
Paríž varoval pred snahami získať Grónsko, vyzval na zrušenie sankcií pre Sýriu
Keďže bývalého amerického prezidenta Joea Bidena počas väčšiny jeho funkčného obdobia rozptyľovali udalosti na Ukrajine „Čína sa dokázala stať vážnou arktickou mocnosťou a Rusko tomu napomáhalo. Nikdy to nebolo len o Grónsku. Ide o bezpečnosť celej hemisféry,“ hovorí Dodds, profesor z University of London.
Potenciálnym zdrojom napätia medzi Ruskom, Čínou a Západom je postupné otváranie nových lodných trás cez Arktídu. Námorníci už dlho vnímajú severozápadné a severovýchodné priechody ako spôsob, ako skrátiť vzdialenosti medzi Áziou a Západom.
Klimatické zmeny teraz uľahčujú plavbu po týchto trasách. Severozápadný prieplav, ktorý sa začína západne od Grónska, je stále z veľkej časti pokrytý ľadom, ale Severná morská cesta, ktorú Moskva nazýva severovýchodným prieplavom nad Ruskom, je po časť roka splavná.
Objem prepravy cez tento koridor dosiahol v minulom roku rekordnú úroveň 38 miliónov ton, hoci to bola stále menej ako polovica množstva, ktoré Rusko plánovalo. Predstavuje to len dve až tri percentá objemu, ktorý v roku 2023 prešiel Suezským prieplavom, predtým, ako dopravu prerušili útoky Húsíov na lodnú dopravu.
Trump hovoril aj o ruských a čínskych ponorkách v okolí Grónska, čo odborníci považujú za možné, hoci samotní Grónčania tvrdia, že v poslednom čase žiadne čínske ani ruské plavidlá nevideli.
Jeden z bývalých premiérov členského štátu EÚ však označuje obavy z čínskej vojenskej a obchodnej aktivity v Arktíde za „smiešne“ a dodáva, že Američania „sa motivujú čínskou hrozbou“. Je to krajina fantázie a je to nebezpečné.“ Jarlov, bývalý dánsky minister, hovorí, že Grónsko je síce dôležitou monitorovacou stanicou v mori medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom, ale jeho vlastná vojenská hodnota je malá.
„Inváziou do Grónska by sa vo vojne medzi Západom a Ruskom nič nedosiahlo,“ hovorí. „Len by ste zamrzli.“
Prezident, ktorý nemá hranice
Rastúci záujem veľkých mocností o tento región spôsobil, že Arktická rada, ktorá bola dlho kotvou arktickej výnimočnosti, čelí existenčným otázkam. Po nezákonnej anexii Krymu Ruskom v roku 2014 zostal orgán, ktorý tvorí osem krajín prítomných v regióne, ako aj viacerí „pozorovatelia“, napríklad Čína, fórom, kde mohli západné mocnosti pokojne hovoriť s Moskvou.
To sa zmenilo v roku 2022, keď Rusko naplno vtrhlo na Ukrajinu a sedem západných krajín v rade – Spojené štáty, Kanada, Nórsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko a Island – pozastavilo všetku oficiálnu činnosť.
Severské štáty a Kanada sa snažia udržať Arktídu ako oblasť s nízkym napätím, ktorá je izolovaná od globálnej politiky. Podľa Wieslandera aj Doddsa sa však zdá, že Trumpova vláda tým, že sa popri Kanade a Paname odvoláva na Grónsko, čoraz viac hovorí o vlastnej „sfére vplyvu“.
„Stojí za to brať to vážne. Aký poriadok chceme? Kam tým smerujeme?“ pýta sa Wieslander. Tvrdí, že bojovnejší postoj Spojených štátov „sa nepodobá na to, ako sa Európa pozerá na svet; bohužiaľ sa podobá skôr na to, ako sa naň pozerá Rusko“.
Dodds dodáva, že dôsledky by mohlo byť cítiť ďaleko od Arktídy. „Taiwan by sa mal obávať o Grónsko. Ukrajina by sa mala obávať o Grónsko. Ak Spojené štáty hovoria: 'Späť, Grónsko je v americkej sfére záujmov', týka sa to celého sveta,“ dodáva.
Po návrate do Nuuku sa Lynge opäť obracia k mape, aby sa zamyslel nad tým, ako sa Grónsko zaplietlo do oveľa väčšej hry. Poukazuje na pokus Spojených štátov kúpiť Grónsko od Dánska v roku 1946, keď sa podľa jedného z návrhov malo vymeniť za územie na Aljaške, ktoré sa neskôr ukázalo ako bohaté na ropu.
„Takéto primitívne je ich myslenie,“ hovorí Grónčan a potom sa venuje dnešnej situácii. „Máme tu amerického prezidenta, ktorý nemá žiadne hranice, a to z psychologického aj politického hľadiska. Musí to byť ako vidieť zhorieť Rím. Je to také nepochopiteľné.“
Doplňujúce spravodajstvo: Polina Ivanova v Nuuku
Mapy: Cleve Jones
© The Financial Times Limited 2025. Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.
 "Lotyšsko odštartovalo ideálnym spôsobom. Z prvého zápasu si odnieslo všetky body | Šport.sk")