Uložiť článok

Ak by sa Kremeľ s Američanmi dohodol, podľa analytičky by pravdepodobne išlo o taktický manéver. V Moskve sa podľa nej maximalistických cieľov nevzdávajú.

Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si kedysi myslel, že skrátka „stačí prestať strieľať“. Dnes to, že rusko-ukrajinskú vojnu nie je možné zastaviť za sto dní, zisťuje i americký prezident Donald Trump.

Hoci začal zhurta a už v prvých dňoch po svojej inaugurácii rozbehol priame rozhovory s Ruskou federáciou aj Ukrajinou, dnes sa špekuluje o tom, že v Bielom dome čoraz viac pociťujú frustráciu z toho, že ich plány nenapredujú tak, ako by si možno želali.

Na svete je síce dokument s návrhmi, ktoré USA predostreli Ukrajine aj Rusku, a v médiách pravidelne zaznievajú frázy o ochote dohodnúť sa, no ani jedna z bojujúcich strán sa zatiaľ netvári, že by ich bezvýhradne akceptovala.

Prečítajte si tiež:

Amerika taký chaos už dávno nezažila: Prvých 100 dní prezidenta Trumpa stručne a jasne

Kto bude kontrolovať pokoj zbraní?

Niektorým komentátorom Trumpov mierový návrh už napríklad v prvom bode pripomína Minskú dohodu z roku 2014. Ani nie tak obsahom, ale tým, že v americkom dokumente, ktorý už niekoľko dní koluje svetovými denníkmi, chýbajú jasné mechanizmy a kroky, ako má k dôjsť k zastaveniu bojov, ktoré je predpokladom k ďalším jednaniam.

Prvá minská dohoda, známa aj ako Minsk I, je dohoda medzi Ukrajinou, Ruskou federáciou, samozvanou Doneckou ľudovou republikou a samozvanou Luhanskou ľudovou republikou o ukončení bojov na Donbase. Podpísali ju po rokovaniach v bieloruskom Minsku pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Ukrajinský vojnový novinár Jurij Butusov pripomenul, že hoci prvý bod amerického návrhu vyžaduje zastavenie paľby, nie je jasné, podľa akého kľúča by sa mala paľba zastaviť a kto bude stopku bojov kontrolovať priamo na demarkačnej línii.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:

Vojna na Ukrajine, Vladimir Putin

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.