Z Putinových osláv sa návštevníci Moskvy nevyvinia. Rusi si prisvojili víťazstvo nad fašizmom, tvrdí historik

Neboli vždy pompézne a nezdôrazňovali silu zbraní. Na dvoch z nich sa zúčastnili aj americkí prezidenti, v roku 2020 ich pre pandémiu museli odložiť na neskorší termín.

Tradícia osláv Dňa víťazstva nad fašizmom v Rusku sa rokmi vyvíjala a počas uplynulých rokov dostala obzvlášť trpkú príchuť tým, že na vojenskej prehliadke, ktorá sprevádza túto udalosť, režim Vladimira Putina stavia na piedestál aj jednotky, ktoré bojujú v jeho vojne proti Ukrajine.

„Pre Rusov bol Deň víťazstva vždy dôležitý sviatok. Problémom dneška je skôr to, aké posolstvo sa doňho snažia vtlačiť,“ hovorí pre Aktuality.sk český historik Ústavu východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe Marek Příhoda.

Pripomína, že tradícia osláv a s nimi súvisiace vojenské prehliadky, na ktorých sa v piatok plánuje zúčastniť aj slovenský premiér Robert Fico a traja poslanci Smeru, siahajú už do roku 1945, no súčasný ruský režim do nich premieta najmä mobilizačný charakter a ospravedlňovanie vedenia agresívnej vojny.

„Tento vojnový prvok tam pôvodne nebol. V tomto sa súčasné Rusko odlišuje od Sovietskeho zväzu, na ktorý tak rado odkazuje,“ poznamenal Příhoda.

Prečítajte si tiež:

Kto bude robiť premiérovi Ficovi v Moskve spoločnosť: Vojaci, ktorí bojovali proti Ukrajine aj autoritárski lídri

Hľadal sa zjednocujúci sviatok

Úplne prvú vojenskú prehliadku pri príležitosti porážky nacizmu v Európe v Moskve usporiadali necelé dva mesiace po páde Berlína, presne 24. júna 1945. Išlo vôbec o najväčšiu a najdlhšiu prehliadku, na ktorej sa zúčastnilo 40-tisíc vojakov Červenej armády a takmer dvetisíc kusov vojenskej techniky. Trvala viac ako dve hodiny.