Odborníci bijú na poplach: Plánovaný odstrel 350 medveďov ohrozuje biodiverzitu Karpát

Spúšťajú preto zber podpisov pod otvorený list - ten adresujú premiérovi Robertovi Ficovi a európskemu komisárovi pre životné prostredie. Plán slovenskej vlády usmrtiť 350 medveďov je absolútne bezohľadný. Ide o ďalšiu alarmujúcu ukážku toho, ako Slovensko zlyháva v ochrane prírody a ako zle riadi politiky týkajúce sa ochrany voľne žijúcich druhov, tvrdí slovenský Greenpeace. Vláda sa podľa organizácie rozhodla ignorovať osvedčené opatrenia ako predchádzať konfliktom medzi medveďmi a ľuďmi.

Namiesto toho, aby uprednostnila vedecky podložené riešenia, rozhodla o bezohľadnom masovom odstrele medveďov. Greenpeace Slovensko a Greenpeace Poľsko preto spustili v oboch krajinách zber podpisov pod otvorenú výzvu, ktorú adresuje premiérovi Robertovi Ficovi a európskemu komisárovi pre životné prostredie.

„Medvede nepoznajú hranice, voľne sa pohybujú naprieč krajinami. Nový plán Slovenska na odstrel medveďov bude mať dôsledky ďaleko za jeho územím a priamo ohrozuje populácie medveďov v susedných krajinách, ako je napríklad Poľsko. Rozsiahly odstrel medveďov na Slovensku môže zničiť desaťročia práce na ich ochrane v Karpatoch a v Európe,“ uviedol v mene Greenpeace v strednej a východnej Európe riaditeľ kampane pre biodiverzitu Robert Cyglicki.

Podľa hovorkyne Greenpeace Slovensko Miroslavy Ábelovej minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý návrh obhajuje, od svojho nástupu do funkcie preukazuje svoju nekompetentosť a podkopáva štandardy v ochrane prírody. Plán usmrtiť 350 medveďov považuje za ďalšiu alarmujúcu ukážku toho, ako Slovensko pod jeho taktovkou zlyháva v ochrane prírody a ako zle riadi politiky týkajúce sa ochrany voľne žijúcich druhov.

„Hoci si uvedomujeme zvýšený počet hlásení o stretoch a útokoch medveďov na Slovensku a ich prítomnosť v blízkosti ľudských sídel, sme presvedčení, že bezpečnosť ľudí by sa mala zabezpečovať prostredníctvom vedecky podložených stratégií, a nie politicky motivovaných krátkodobých riešení. Rozhodnutia takéhoto rozsahu sa musia riadiť odbornými poznatkami, nie populistickou rétorikou,“ uviedla Ábelová.

Medveď hnedý zohráva v karpatskom ekosystéme kľúčovú úlohu. Pomáha udržiavať rovnováhu a zdravie prírodných biotopov tým, že reguluje populácie koristi a prispieva k regenerácii rastlín.

Jeho rekreačný je na Slovensku a kdekoľvek v Európskej únii zakázaný. Všetky populácie medveďa hnedého v EÚ, vrátane tých na Slovensku, sú prísne chránené podľa prílohy IV Smernice EÚ o biotopoch. Podľa článku 12 tejto smernice sú členské štáty povinné zaviesť prísny režim ochrany týchto druhov a výslovne zakázať „všetky formy úmyselného odchytu alebo usmrcovania“ jedincov vo voľnej prírode. Článok 16 síce umožňuje obmedzené výnimky z tejto ochrany, napríklad na prevenciu závažných škôd alebo na ochranu verejného zdravia a bezpečnosti, ale takéto opatrenia sú legálne len za veľmi prísnych podmienok. Konkrétne sú výnimky povolené len vtedy, ak: a) neexistuje uspokojivá alternatíva a b) opatrenie nemá negatívny vplyv na priaznivý stav ochrany druhu v rámci jeho prirodzeného areálu výskytu.

Zamestnanci SHMÚ a Jozef Pecho vytvorili otvorený list

„Moja výpoveď nebola ojedinelým gestom. Bola len prvým hlasom, ktorý, zdá sa, pohol veci dopredu. Rovnaký pocit frustrácie, vyčerpania a straty dôvery zdieľa totiž množstvo mojich kolegov naprieč celým SHMÚ. Spoločne sme napísali Otvorený list, v ktorom jasne popisujeme, že SHMÚ je dnes na pokraji kolapsu – odborného aj ľudského. Pridala sa k nemu aj interná petícia, ktorú doteraz podpísalo viac ako 150 zamestnancov,“ uviedol na svojom Facebooku klimatológ Jozef Pecho.

Aj napriek tomuto však vedenie ústavu podľa jeho slov nereagovalo a nevyvinulo žiadnu snahu o dialóg. Preto sa odborníci, vedci, rozhodli ísť s listom verejne von a osloviť verejnosť, médiá, odborné inštitúcie a zahraničných partnerov aj cez petíciu:

„SHMÚ nie sú len dáta a predpovede. SHMÚ sú ľudia – odborníci, ktorí roky pracujú preto, aby obyvatelia Slovenska žili v bezpečí. Ak ich stratíme, stratíme dôveru, kontinuitu, a schopnosť vykonávať činnosti, od ktorých závisí bezpečnosť krajiny,“ povedal Pecho, ktorý zároveň doplnil dôležité fakty:

„Podľa štúdií Svetovej banky a Európskej komisie sa každé 1 € investované do systémov včasného varovania pred horúčavami sa vráti až 130-násobne. Podľa inej štúdie o Národnej poveternostnej službe USA sa každý 1 $ investovaný do tejto služby vráti 73-násobne. Náklady vo výške 1,38 miliardy USD prinášajú spoločenský prínos v hodnote 102,1 miliardy USD. Tieto údaje hovoria jasne: investícia do SHMÚ je investíciou do bezpečia, stability a dlhodobej odolnosti celej krajiny – a je tou najefektívnejšou obranou. Tento boj nie je len o pracovných podmienkach. Je o tom, či bude Slovensko schopné ďalej prevádzkovať vlastnú hydrometeorologickú službu.“

Aprílové počasie je bežný jav

Studený arktický vzduch, ktorý na Slovensku pretrváva od víkendu, priniesol snehové zrážky aj do nižších polôh. Slabé snehové prehánky, na návetriach hôr aj trvalejšie sneženie, sú na severe SR štvrtý deň. Slovenský hydrometeorologický ústav o tom informoval na sociálnej sieti.

„Je to na túto ročnú dobu bežný jav, ktorý sa vyskytol aj v uplynulých rokoch. Tvorbu prechodnej snehovej pokrývky aj v nižších polohách sme pozorovali v severnej časti krajiny na viacerých miestach, od poprašku do približne päť centimetrov,“ poznamenali meteorológovia.

Prečítajte si tiež:

V noci ešte mráz, cez deň však čakajte príjemné teploty. SHMÚ odhaduje až 15 stupňov na západe

V utorok ráno zaznamenali na meteorologickej stanici v Tatranskej Javorine 20 centimetrov (cm) snehu, v Oravskej Lesnej sedem cm, v Podolínci tri cm, v Liesku, Poprade, Telgárte, Kamenici nad Cirochou a v Medzilaborciach jeden cm. V prípade horských staníc namerali na Lomnickom štíte 113 cm, Chopku 108 cm a na Štrbskom Plese šesť cm snehu.

Na základe informácií Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby ústav odhaduje prírastok nového snehu vo vysokých polohách Západných a Vysokých Tatier medzi 25 až 45 cm od soboty (5. 4.) do utorka. Vplyvom vetra je však nerovnomerne rozložený. „Z hydrologického hľadiska tieto prírastky nie sú významné,“ poznamenali odborníci.

Vzhľadom na dátum a prevahu teplejšieho počasia počas marca zásoby vody viazanej v snehovej pokrývke podľa SHMÚ klesali, pričom ich výskyt sa týkal len vysokohorských polôh. „Prebiehajúce ochladenie však prinieslo miernu zmenu, napríklad v povodí horného Váhu oproti minulému týždňu nastal nárast zásob. V povodiach Popradu a Hrona došlo k poklesu a v ostatných povodiach sa už snehové zásoby nevyskytujú niekoľko týždňov,“ priblížil.

SHMÚ podľa predpokladaného vývoja počasia očakáva do konca tohto týždňa postupné oteplenie.

Výhľad na Štrbské Pleso - 6.4. 2025 Zdroj: Martina Beňová

Nadmieru teplý marec 2025

Tohtoročný marec skončil na Slovensku ako teplý až veľmi teplý. Najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu 8,7 stupňa Celzia bola v meste Gabčíkove. Naopak, najnižšia priemerná teplota 2,3 stupňa Celzia bola v obci Stratená v okrese Rožňava.

„Najvyššia odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1991 - 2020 bola 4,1 stupňa Celzia na meteorologickej stanici Lomnický štít. Naopak, najnižšiu odchýlku teploty vzduchu 1,8 stupňa Celzia sme zaznamenali v Rimavskej Sobote a Somotore,“ priblížili meteorológovia zo SHMÚ.

Podotkli, že najnižšiu teplotu vzduchu na staniciach do 1000 metrov nad morom mínus 16,2 stupňa Celzia namerali 18. marca na meteorologickej stanici Červený Kláštor. Vo vyšších polohách, konkrétne na Lomnickom štíte, bolo mínus 21,7 stupňa. Najvyššia teplota bola 22,6 stupňa na meteorologickej stanici Klenová, uviedlo SHMÚ.

„Teplota 22 stupňov Celzia a viac bola aj na staniciach Kolbasov 22,3 stupňa, Gabčíkovo 22,2 stupňa, Oľka 22,1 stupňa, Hurbanovo a Kamenica nad Hronom 22 stupňov Celzia,“ skonštatoval.

Marec bol zároveň na väčšine územia Slovenska suchý až veľmi vlhký. Najnižší mesačný úhrn zrážok zaznamenali odborníci v Červenom Kláštore 19,5 milimetra (mm). Nízke úhrny hlásili aj stanice Jarabina 22,9 mm, Gánovce a Rabča 23,4 mm, Osturňa 25,5 mm a Liesek 25,7 mm.

SHMÚ nameralo najvyšší mesačný úhrn zrážok na stanici Jasná 141,4 mm. Vysoké zrážky boli aj na staniciach Magurka 135,7 mm, Martinské hole 108,4 mm, Králiky 105,7 mm, Turňa nad Bodvou 104,1 mm a Budiná 103,1 mm.

Tohtoročný marec bol zároveň aj najteplejším tretím mesiacom roka v Európe od začiatku meraní. Priemerná teplota na celom kontinente dosiahla 6,03 stupňa Celzia, čo je 2,41 stupňa nad priemerom referenčného obdobia rokov 1991 – 2020. V utorok to uviedla meteorologická služba Európskej únie Copernicus.

V Bytči čistia rieku ťažkou technikou

Technické služby mesta Bytča zabezpečujú v týchto dňoch rozsiahle čistenie rieky Petrovička pretekajúcej centrom mesta. Ako informovala hovorkyňa mesta Adriana Brziaková, na čistení toku v rámci jarnej údržby verejných priestranstiev spolupracujú aj s miestnou organizáciou Slovenského rybárskeho zväzu.