Prirodzené funkcie riek: Čunovo privítalo prezentácie o udržateľnosti

WWF Slovensko zorganizovalo v Ekocentre Čunovo v rámci projektu Restoriver podujatie venované obnove lužnej krajiny. Zúčastnili sa ho zástupcovia organizácie aj mesta Bratislava.

Ako zlepšiť prirodzené funkcie záplavových oblastí v kontexte Nariadenia o obnove prírody? Akú sú príklady prírode blízkych opatrení na zadržiavanie vody? Aj na tieto otázky hľadali kompetentní v štyroch prezentáciách počas dvoch blokov odpovede.

Workshop v Ekocentre Čunovo otvorila Viktória Dobošová, riaditeľka Ekocentra Čunovo, ktorá prítomným krátko predstavila priestory a ponúkla im aj prehliadku expozície o Dunaji, jeho prírode a hodnotách.

Prirodzené funkcie riek: Čunovo privítalo prezentácie o udržateľnosti

Slovensko čaká obnova riek: Príroda potrebuje dýchať

Prvou rečníčkou, ktorá predstavila tému „Nariadenie o obnove prírody – opatrenia a ciele pre vodné ekosystémy, rieky a záplavové oblasti“ bola Katarína Butkovská z WWF Slovensko.

V rámci rozsiahlej prezentácie podrobnejšie rozobrala samotné nariadenie, spôsoby jeho realizácie aj ciele, ktoré by sa v horizonte pár a viac rokov mali dostaviť.

Európska únia prijala prelomové Nariadenie o obnove prírody, ktoré má zastaviť úpadok biodiverzity a pripraviť krajinu na dôsledky klimatickej zmeny. Zvláštnu pozornosť venuje vodným ekosystémom – riekam, mokradiam a záplavovým územiam:

„Správa Európskej komisie ukázala, že ochrana prírody v doterajšom rozsahu jednoducho nestačí. Existujúce opatrenia nedokázali zabrániť úpadku starých biotopov ani strate druhov,“ upozornila Katarína Butkovská.

Nové nariadenie má ambíciu do roku 2030 obnoviť 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek v celej EÚ. Každý štát musí do septembra 2026 predložiť Národný plán obnovy prírody a identifikovať umelé bariéry, ktoré bránia prirodzenému toku vody. „Treba zmapovať prekážky, ktoré sú nefunkčné alebo stratili svoj pôvodný význam – tie sú prioritou na odstránenie,“ doplnila Butkovská.

Obnova sa nebude týkať len riek, ale aj ich brehov, záplavových oblastí a mokradí. Cieľom je vrátiť prírode jej prirodzené funkcie. Len tak môžeme čeliť dopadom klimatickej zmeny – sucho, povodne či strata vody v krajine sú výzvy, ktoré bez zdravých ekosystémov nezvládneme, hovorí odborníčka.

Príprava národných plánov má prebiehať transparentne, so zapojením samospráv, odborníkov aj verejnosti.

Po Butkovskej nasledoval Roman Havlíček z Magistrátu hlavného mesta Bratislava, ktorý prítomným predostrel pohľad samosprávy a zámery obnovy krajiny okolo Dunaja.

Druhý blok prezentácií otvoril Maroš Kučera z DHI Slovakia. V rámci témy „Identifikácia lokalít vhodných pre prírode blízke opatrenia na zadržiavanie vody v riečnej krajine pri Bratislave“ na niekoľkých mapách poukázal na rôzne scenáre zmien hladiny vody, ktoré by nastali pri rozšírení priestoru pre Dunaj, napríklad odsunutím dnešných hrádzí ďalej od rieky.

Projekt Restoriver: Ako zadržať vodu v krajine a zmierniť dopady klimatickej krízy

Záverečná časť patrila Martine Paulíkovej z WWF Slovensko, ktorá sa zamerala na tému „Topoľové hony a iné príklady prírode blízkych opatrení na zadržiavanie vody v krajine v okolí Bratislavy“.

Projekt Restoriver, na ktorom spolupracuje sedem krajín v povodí Dunaja, sa zameriava na prepájanie hospodárskych potrieb s ochranou prírody. Jeho cieľom je zlepšiť stav krajiny a vodných tokov prostredníctvom konkrétnych opatrení reagujúcich na klimatické zmeny. Slovenská časť projektu sa zameriava na zázemie Bratislavy – územie, kde sa urbanizácia stretáva s ekologickými výzvami.

„V mestskom prostredí sa zmeny klímy prejavujú výraznejšie a majú tvrdší dopad na obyvateľov, najmä na zraniteľné skupiny,“ upozorňuje Paulíková. Okrem rastúcich teplôt a výparu sa v južnom Slovensku zreteľne mení aj rozloženie zrážok a odtok vody. „Problémom je aj nevhodné využívanie krajiny – poľnohospodárske plochy bez remízok či spevnené mestské plochy neumožňujú vode vsakovať, a tak dochádza k jej rýchlemu odtoku a erózii pôdy.“

Paulíková poukazuje aj na dopady zlej lesnej politiky: „Rozpad nepôvodných smrečín a nesprávne navrhnuté lesné cesty vedú k tomu, že sa voda koncentruje a vytvára hlboké erózne ryhy. Potom už musíme riešiť problémy až vo vodných tokoch – a to je príliš neskoro.“

Kľúčom k adaptácii na meniacu sa klímu je podľa nej opatrenia realizovať priamo v krajine, nie čakať, kým voda zíde do riek. „Prírodne blízke prostredie dokáže vodu zadržať – časť vsiakne, časť sa vyparí cez vegetáciu. Ale tam, kde je pôda zhutnená alebo prekrytá betónom, voda odteká rýchlo, spôsobuje záplavy a nezostáva v krajine,“ vysvetľuje.

Riešenia už podľa nej máme: „Máme vodnú politiku, strategické dokumenty aj katalógy opatrení, ktoré ponúkajú konkrétne riešenia – od obnovy mokradí až po zelené strechy.“ Kľúčové však je, aby sa rozhodovalo na základe dát a výpočtov. „Musíme simulovať rôzne scenáre a vybrať riešenia, ktoré budú naozaj fungovať – nie tie, ktoré si len myslíme, že zaberú.“

Prečítajte si tiež:

Ekologička Martina Paulíková: V prípade povrchových vôd viac ako polovicu stále nemáme v dobrom stave (Ekocast)

Projekt Restoriver tak ukazuje, že adaptácia na klimatickú zmenu nie je len ekologická nevyhnutnosť, ale aj otázka dobrej politiky a plánovania krajiny.