Chceme žiť v presvedčení, že sexuálne násilie neexistuje, lebo ho páchajú ľudia, ktorých máme radi, hovorí terapeutka Ivana Klimentová

„Victim-blaming, teda spochybňovanie role obete, je zrkadlom nevzdelanej a nepripravenej spoločnosti,” konštatuje terapeutka v oblasti sexuálneho násilia Ivana Klimentová. V Inštitúte pre výskum práce a rodiny pracuje s tínedžermi, dospelými, najstarší klienti a klientky majú dokonca 70 rokov.

Podľa nej sa nám len ťažko verí tomu, že šéf alebo kolega, ktorého máme radi, môže sexuálne obťažovať kolegyňu. Riešenie vidí v sexuálnej a vzťahovej výchove, ktorá by mala prebiehať už na školách. Tú však na Slovensku nemáme v ponuke. Pritom podľa výskumu z roku 2022 sa so sexuálnym obťažovaním stretla viac ako polovica slovenskej populácie a viac ako dve tretiny všetkých žien.

V rozhovore s Ivanou Klimentovou sa okrem iného dočítate:

• či zaznamenáva posun medzi generáciami vo vnímaní sexuálneho obťažovania;
• ako vníma diskusiu o sexualite v spoločnosti;
• ako vyzerá hierarchia moci vo vzťahu násilnika a obete napríklad aj vo verejnom priestore či na pracovisku;
• o praktických typoch, ako si svoj súhlas vziať zase späť, ak niekto bez dovolenia koná proti našej vôli, pokojne aj na ulici.

Sexuálne obťažovanie je pre mnohých abstraktným pojmom, ktorý obsahuje príliš veľa premenných. Máte pocit, že sa v spoločnosti dostatočne bavíme o tom, čo sexuálne obťažovanie alebo prekročenie hraníc znamená?

Nemám pocit, že veľa ľudí vie pomenovať situácie, ktoré zažívajú – či už v práci, v škole alebo vo vzťahoch. Preto ani nevedia rozpoznať znaky sexuálneho obťažovania. Mnohí to ešte vnímajú ako súčasť normy alebo tradičného správania muža k žene. To, že sa o tom teraz rozpráva, je len dobré, ale je to aj dôsledok tlaku zo Západu, kde sa táto téma viac otvára, najmä vďaka dôsledkom, ktoré sexuálne obťažovanie prináša.

Úmyselne hovorím najmä o ženách, pretože väčšina obetí sú ženy. Nechcem tým však vylučovať mužov – aj oni sú obeťami sexuálneho obťažovania. Lenže tým, že ide o rodovo podmienený jav, ženy, ktoré majú nižšie spoločenské postavenie a sú viac diskriminované, sa s ním stretávajú častejšie. Napriek tomu sa nedá ingnorovať fakt, že vyše 96% obetí sexuálneho obťažovania sú ženy a dievčatá. Kedže prirozdene o tomto jave hovoria viac, je pre mužov a chlapcov o to tažšie o tom prehovoriť. Mnohí to vnímajú ako svoje zlyhanie a pod vpyvom stereotypov ako nemožnú vec - aby bol muž obeťou.