Nikdy nepustiť Mikuláša Černáka na slobodu? Daniel Lipšic hovorí, že treba mať úctu k obetiam

Aktuality.sk v podcaste Mafiánsky štát nedávno informovali, že ak pustia Mikuláša Černáka, nebude to o morálke. Psychiater spochybňuje jeho priaznivé posudky. Závery z nich totiž naznačovali, že Černák nemá psychiatrickú poruchu a na slobode nebude nebezpečný.

Prečítajte si tiež:

Mafiánsky štát: Ak pustia Mikuláša Černáka, nebude to o morálke. Psychiater spochybňuje jeho priaznivé posudky (podcast)

V utorok sa k téme podmienečného prepustenia odsúdeného Černáka a právam jeho obetí vyjadril prokurátor a niekdajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic.

Exminister pripomenul, že koncom roku 2002 podával dovolanie po tom, ako prvý raz podmienečne pustili Černáka na slobodu. „Po tom, ako Najvyšší súd vyhovel môjmu dovolaniu, som podpísal žiadosť o jeho predbežnú väzbu a na základe mojej žiadosti bol M. Černák začiatkom roku 2003 zatknutý v Prahe. Odvtedy sa už na slobodu nedostal,“ uviedol Lipšic.

Tvrdí, že v aktuálnom vyjadrení rešpektuje nevyhnutnú mieru prokurátorskej zdržanlivosti. „Podľa § 67 ods. 2 Trestného zákona môže byť osoba odsúdená na doživotie podmienečne prepustená najskôr po 25 rokoch výkonu trestu, ak s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená, a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu,“ odvoláva sa známy prokurátor a bývalý politik na legislatívu.

Lipšic je presvedčený, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení musí teda súd z hľadiska možnej recidívy zohľadňovať dva faktory:

• závažnosť činu/činov, za ktoré bol páchateľ odsúdený

• a povahu jeho osobnosti.

Lipšic k znaleckým posudkom

Prokurátor Lipšic tvrdí, že mu meprináleží komplexne hodnotiť osobnostnú štruktúru Mikuláša Černáka, keďže nie je oboznámený s aktuálnym spisovým materiálom. „Rovnako neviem posúdiť, či ľútosť nad svojimi činmi, ktorú v súčasnosti verejne deklaruje, je z jeho strany úprimnou reflexiou jeho minulosti,“ doplnil expolitik.

Bývalý minister spravodlivosti pripomína, že na doživotie odsúdený Černák sa po právoplatnom rozsudku síce rozhodol vypovedať a spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak závery rôznych psychiatrických a psychologických znaleckých posudkov, ktoré boli v minulosti vypracované, sa vo vzťahu k jeho resocializačnej prognóze značne odlišujú.

„Ako obhajca a ako prokurátor som preštudoval desiatky psychiatrických a psychologických posudkov vo veciach vrážd a úkladných vrážd, a vypočúval som na hlavných pojednávaniach pomerne veľké množstvo znalcov psychiatrov a psychológov. Mám k ním rešpekt a úctu. Ale – psychiatria ani psychológia nie sú exaktné vedy, a preto je v závažných a sporných prípadoch namieste vypracovanie niekoľkých znaleckých posudkov (k rozptylu záverov psychiatrických posudkov odporúčam knihu nositeľa Nobelovej ceny D. Kahnemana ‚Šum. O chybách v ľudskom úsudku‘)m,“ argumentuje exminister.

Vysvetľuje, že na mieste je to najmä v situácii, ak sú pochybnosti o preskúmateľnosti a správnosti záverov podaného znaleckého posudku. Lipšic pripomína ako určité varovanie nedávny prípad únosu a znásilnenia študentky v Bratislave, kde mal obvinený únosca nezákonne zastavené trestné stíhanie Krajskou prokuratúrou v Bratislave a Generálnou prokuratúrou pre údajnú nepríčetnosť

„Aj na Úrade špeciálnej prokuratúry sme mali pred necelými dvomi rokmi prípad úkladnej vraždy (brutálna vražda mladej ženy mačetou na dubnickej hrádzi), kde prvý psychiatrický znalecký posudok prišiel k záveru, že páchateľ mal vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, a teda konal v stave nepríčetnosti,“ doplnil prokurátor.

Vyjadril presvedčenie, že však tento záver nebol dostatočne preskúmateľný a bol rovnako v rozpore s ostatnými dôkazmi – príprava na vraždu upevnením mačety na rám bicykla, konanie páchateľa po skutku. „Navrhli sme Špecializovanému trestnému súdu vydanie ďalšieho príkazu na vyšetrenie duševného stavu a oslovili sme iný znalecký ústav na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku (obvinený následne spáchal samovraždu vo výkone väzby),“ uviedol Lipšic.

Exminister o závažnosti spáchaných činov

Bývalý miniser spravodlivosti pripomenul, že odsúdený Černák bol právoplatne odsúdený za viac ako 20 vrážd. „Viaceré z nich boli spáchané mimoriadne brutálnym spôsobom. Na rozdiel od väčšiny bossov iných zločineckých skupín, ktorí mali na vykonávanie vrážd „svojich“ strelcov, M. Černák prevažnú väčšinu vrážd svojej mafiánskej skupiny vykonal chladnokrvne sám. Aj táto okolnosť svedčí o fatálnej emočnej plochosti jeho osobnosti,“ presviedča Lipšic.

Pripomína, že za viac ako 20 vraždami sú desiatky pozostalých – detí, manželiek, partneriek, matiek a otcov, desiatky rokov nepredstaviteľného utrpenia, smútku a stovky zničených ľudských životov.

„V roku 2003 som ako minister spravodlivosti presadil do Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia (trest absolútneho doživotia),“ uvádza známy prokurátor. Dopĺňa, že v roku 2019 bol tento trest vtedajšou vládnou väčšinou v parlamente zrušený.

„Pre objektivitu je potrebné priznať, že trend spochybňovania trestu absolútneho doživotia má svoj základ v súdnom aktivizme Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Tento súdny aktivizmus je však v rozpore nielen s textom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale nereflektuje ani práva obetí tých najzávažnejších trestných činov,“ uvádza Lipšic.

Ďalej sa odvoláva na konštatovanie litovského sudcu ESĽP Egidijusa Kurisa vo veci T. P. a A. T. proti Maďarsku, ktorá sa týkala neprípustnosti doživotného trestu odňatia slobody bez možnosti podmienečného prepustenia:

„Odsúdení na doživotie sú spravidla uznaní za vinných za mimoriadne závažné vraždy (často viaceré) a za iné odporné zločiny. Z tohto dôvodu by vyváženejší – a teda menej dogmatický – prístup bol vhodnejší, pri ktorom by „právo na nádej“ (na prepustenie) odsúdených na doživotie bolo porovnávané s nemenej legitímnou nádejou, že páchatelia vykonajú aspoň časť svojho trestu a vyvinú aspoň nejakú snahu na vlastnú nápravu, a to predtým ako sa ich nádej ... stane zakotvená alebo podporená tým, čo sa nazýva „právo na nádej“, teda nádej ako právna kategória.

Tá „iná“ nádej, s ktorou by mala byť pomerovaná nádej odsúdených na doživotie, je nádej spoločnosti, vrátane tých jej členov, ktorým páchatelia spôsobili neopísateľnú bolesť a ktorých životy urobili (áno!) beznádejnými tým, že zavraždili ich najbližších. Z nejakého dôvodu tento Súd nehovorí o ich zmarenej nádeji v termínoch „ľudských práv“ alebo iných „práv“. Ale existuje aj iný svet mimo slonovinových veží súdov.“

„Náš Trestný zákon ustanovuje, že práve okolnosti vykonania desiatok mimoriadne brutálnych a bezcitných vrážd sú jedným z hlavných kritérií pre posudzovanie podmienok na podmienečné prepustenie z doživotného trestu odňatia slobody. Som presvedčený, že základný koncept spravodlivosti a úcta k obetiam brutálnych vrážd vyžaduje, aby ktokoľvek odsúdený za desiatky chladnokrvne spáchaných vrážd, nebol nikdy prepustený na slobodu. Ani po 27 rokoch výkonu väzenského trestu,“ uzavrel Lipšic.