Uložiť článok

Nemecký virtuóz David Garrett sa vďaka svojej hre na husliach dostal do Guinnessovej knihy rekordov. V apríli odohrá svoj prvý koncert na Slovensku.

Nemec David Bongartz objavil husle ako štvorročný. Otec ich kúpil jeho mladšiemu bratovi, no Davidovi tento nástroj učaroval. Ako sedemročný už študoval hru na husle na konzervatóriu a keď mal dvanásť, chodil do Londýna na hodiny k svetoznámej poľskej huslistke Ide Haendel. Chodil na prestížne londýnske Royal College of Music a vyštudoval akadémiu Juilliard v New Yorku pod vedením husľového virtuóza Jicchaka Perlmana.

Svoje prvé stradivárky dostal ako jedenásťročný od nemeckého prezidenta, ako trinásťročný vydal prvé dva albumy, vystupoval v nemeckej a holandskej televízii a rok na to sa stal najmladším sólistom, ktorý podpísal zmluvu s nahrávacou spoločnosťou Deutsche Grammophon.

Husľový virtuóz Yehudi Mehudin ho označil za najväčšieho huslistu svojej generácie. Za svoje umelecké meno si vybral priezvisko svojej americkej matky. Ako David Garrett sa vo svojej tvorbe snaží priblížiť husle mladšej generácii. Preslávil sa svojou interpretáciou skladby Smells Like a Teen Spirit od Nirvany či Smooth Criminal Michaela Jacksona.

Hoci je svetovou husľovou superhviezdou, stále sa snaží zlepšovať sa: „To najhoršie, čo môže hudobník urobiť, je povedať ‚vypočujte si môj album spred trinástich rokov, je to moje najlepšie dielo‘. Bože, oblieva ma studený pot, len keď si to predstavím,“ hovorí pre Aktuality.sk. V apríli odohrá svoj prvý koncert na Slovensku.

V rozhovore s Davidom Garrettom sa dočítate:

Prečo sa ako huslista rozhodol hrať rockové skladby
Prečo počúva aj hudbu, ktorá sa mu nepáči
Ako sa mu hrala postava Niccolu Paganiniho
Kto je jeho obľúbený skladateľ
Čo by poradil mladým huslistom

David Garrett Zdroj: Universal Music

Rock má najbližšie ku klasickej hudbe

David, Vaša hudobná kariéra je veľmi pestrá. Začali ste klasickou hudbou a dostali ste sa až po crossover žánrov ako pop či rock. Ako by ste charakterizovali svoj štýl?

Opísal by som ho ako jedinečný. Myslím, že pre umelca je najdôležitejšie nebyť s niekým porovnateľný, byť iný. Najväčšou výzvou pre mňa je vytvoriť niečo nové. Môj štýl je jedinečný nielen vďaka hre na husle, ale kvôli výberu repertoáru a, samozrejme, aj spôsobom, akým svoj repertoár aranžujem. Je to veľmi osobné, vkladám do toho samého seba, svoje vlastné myšlienky a svoje klasické vzdelanie. Je to veľmi odlišné od všetkého, čo môžete počuť inde.

S akou hudbou ste vyrastali a čo vás inšpirovalo, aby ste začali mixovať žánre?

Vtipné je, že skoro do šestnástich či sedemnástich rokov som vyrastal primárne s klasickou hudbou. Mal som veľmi prísnu klasickú výchovu, čo pravdepodobne vysvetľuje aj moju neskoršiu hudobnú zvedavosť. Samozrejme, tiež som sa dostal do obdobia, kedy som začal objavovať všetku tú krásnu hudbu, ktorá existuje.

Čím si vás získala?

Fascinovala ma. Ako prvé si pamätám, že som bol ohromený možnosťami. Prekvapilo ma, že ich všetky nevyužívajú moji súčasní kolegovia na husliach. Tak som si povedal, prečo nie? Áno, srdcom som klasický hudobník, ale zároveň som aj súčasný umelec. Všetky štýly majú vplyv na to, čo hrám a ako to hrám. To, že som študoval klasické husle a vážnu hudbu, mi však nesmierne pomáha počuť pop, rock, či jazz z inej perspektívy.

Po klasike ste začali práve rockovou hudbou.Čo vás na rocku zaujalo najviac?

Áno, moje prvé medzižánrové nahrávky boli najviac inšpirované rockovou hudbou. Rock bol to prvé, čo som začal počúvať okrem klasickej hudby. Tak trochu som cítil, že má najbližšie k tomu, čo som poznal. Rock bol vždy založená na veľmi výraznom riffe a na dobrej melódii. Prvé nahrávky, ktoré som vlastnil, boli od Pink Floyd, Led Zeppelin či Jimmyho Hendrixa, Jednoducho rockové klasiky. Na prerábanie som si ich vybral preto, lebo rock má inštrumentáciou ku klasike asi najbližšie. Sú tam virtuózne gitarové sóla, ktoré sa dajú veľmi dobre prispôsobiť husliam, čo mi prirodzene vyhovovalo.

Pri rocku ste však neskončil.

Samozrejme, že niekde začínate, ale tam sa cesta nekončí. Máte svoju prvú lásku, no je to len jedna láska v živote. Za posledných 10 či 15 rokov som si cibril svoj inštinkt aj mimo rockovej hudby, aby som pochopil, čo sa mi páči. Hľadal som kvalitu a veci s dobrou esenciou. Sústredil som sa tiež na rozvoj svojho štýlu ako aranžéra, nie iba ako interpreta.

Prečo?

Keď aranžujete, musíte mať uši otvorené dokorán, musíte byť zvedavý. Aj keď sa vám niekedy nejaká hudba nepáči, musíte zistiť prečo. Čo je zlé na basovej linke, na produkcii alebo na aranžmáne? Prečo vám prekáža konkrétny zvukový prvok? Analyzujete dobrú i zlú hudbu, no najmä počúvate toho toľko, koľko sa len dá. Pri tom najlepšie zistíte, čo chcete robiť.

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.