Aký režim platil na mieste, ktoré predstavovalo prístupový bod k 70 miliónom megabajtov dát? Prečo bolo treba rozobrať všetky zásuvky i lampy v miestnosti a odstrániť každý prebytočný kus nábytku? Ako pracovali, čomu čelili a čo odhalili novinárky a novinári zapojení do projektu, ktorý začal písať svoj príbeh po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?
Odpovede nielen na tieto otázky prináša knižný debut investigatívneho reportéra Tomáša Madleňáka – Tajomstvá Kočnerovej knižnice. Redaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka vás zavedie do zákulisia unikátneho projektu, ktorý spojil sily viac ako desiatky konkurujúcich si redakcií s cieľom demaskovať prepojenia, vplyv i biznisové aktivity Mariana Kočnera. A cez vybrané kauzy podané v kompaktnom príbehu vám priblíži tristnú tvár krajiny deformovanej systémom našich ľudí, v ktorej zavraždili novinára a jeho snúbenicu.
Tajomstvá Kočnerovej knižnice sú sedemnástym titulom vychádzajúcim pod hlavičkou domovskej redakcie Jána Kuciaka Aktuality.sk a vydavateľstva Ringier Slovakia Media. Deje sa tak pri príležitosti siedmeho výročia tragickej udalosti, ktorú si Slovensko pripomenie 21. februára. Kým sa príbeh dostane do kníhkupectiev, môžete ho získať v predpredaji. Kúpou knihy cez náš e-shop podporíte slobodnú a na faktoch postavenú žurnalistiku.
V ponurom šere prístupovej miestnosti
„My tu máme takú miestnosť, oproti kuchynke. Tam by sa to zmestilo,“ povedala Zuzana Petková Arpádovi Soltészovi.
„A mám už aj nápad, ako to budem volať, akože tú miestnosť. Bude to Kočnerova knižnica. Tak by sme mohli volať aj celý ten projekt!“ potešila sa Zuzana.
„To je hrozne blbé meno, sorry,“ oponoval Arpád.
„No tak aspoň zatiaľ si to tak budem volať pre seba, veď možno potom vymyslíme niečo lepšie,“ povedala Zuzana.
Nevymysleli. Od toho momentu až dodnes nesie projekt, ktorého obsahom je celý vyšetrovací spis vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj ďalšie súvisiace dáta, názov Kočnerova knižnica.
Tak opisuje autor knihy Tajomstvá Kočnerovej knižnice vznik názvu unikátneho projektu. To je však iba jeden z detailov, z ktorých skladá nielen obraz uneseného štátu, ale aj slovenskej investigatívnej žurnalistiky.
Tomáš Madleňák vás zavedie na kľúčové porady spojené so zrodom a fungovaním Knižnice či na vášnivé diskusie týkajúce sa práce s dátami rôzneho charakteru, citlivosti i závažnosti. Umožní vám sledovať prácu novinárok a novinárov, ktorí sa stretávali či míňali v stroho zariadenej miestnosti so stále zatiahnutými žalúziami a sklami oblepenými fóliou proti odpočúvaniu, kde panovalo stále prítmie.
„Miestnosť pôsobila ponuro, takmer ako väzenská cela, len namiesto postelí tu bolo zopár stolov a na nich notebooky s operačným systémom Linux, zbavené USB portov a akejkoľvek možnosti pripojenia k internetu, napojené iba na server s dátami Knižnice v zahraničí,“ približuje priestory Kočnerovej knižnice jej neoficiálny knihovník.
Knižnica bez kníh
Hoci sa pre projekt zaužíval názov spojený s menom aktéra viacerých káuz, netreba si predstavovať regály plné kníh.
Desiatky terabajtov dát uložených na serveri v zahraničí obsahujú súbory, fotografie, audio- aj videonahrávky z mobilov zločinca posadnutého zbieraním informácií o vlastných „kontaktoch“ – ženách a mužoch pôsobiacich na poli súdnictva, prokuratúry a polície, vo vysokých štátnych funkciách či na najvyšších poschodiach politiky i biznisu. Kompromitujúce materiály vhodné na vydieranie či budovanie vplyvu aj lustrácie a zvodky zo sledovania nepohodlných osôb vrátane novinárok a novinárov.
A čo je najdôležitejšie – celý vyšetrovací spis vraždy Jána a Martiny zahŕňajúci aj forenzné správy, fotografie z miesta činu i domových prehliadok i ďalšie súvisiace dokumenty.
Tisícky súborov sa vďaka precíznej novinárskej práci zmenili na kauzy odhaľujúce tristnú realitu Slovenska za predchádzajúcich vlád Smeru. Kým sa však dostali až k novinárom, medzi ktorými nechýbala ani trojica z investigatívneho tímu Aktuality.sk: Laura Kellö Kalinská, Peter Sabó a Martin Turček, uplynuli dlhé mesiace.
„Na konci roka 2019, pár dní po tom, čo neznámy zdroj oslovil Pavlu Holcovú, sedel Arpád Soltész za veľkým stolom. Vedľa neho Fridrich, technik z OCCRP, ťukal čosi do laptopu. Na stole bolo sedem mikropočítačov – vecičiek, čo pripomínajú skôr kus techniky vytrhnutej zvnútra naozajstného počítača, než samostatný kus funkčnej technológie. Každý z nich spájali káble s jedným zo siedmich desaťterabajtových diskov, na ktoré kopírovali dáta,“ možno sa dočítať v knihe Tomáša Madleňáka.
Strana, za vlády ktorej zavraždili novinára
Tajomstvá Kočnerovej knižnice však nie sú iba pohľadom do zákulisia investigatívnej žurnalistiky. Autor demaskuje pozadie viacerých známych káuz, prinášajúc nové a doteraz nepublikované súvislosti.
Na základe faktov a detailných analýz rozkrýva pavučinu vzťahov pretínajúcich sa v osobe Mariana Kočnera, ktorý si dnes odpykáva 19-ročný trest za falšovanie televíznych zmeniek a čaká na právoplatný verdikt v kauze vraždy Jána a Martiny.
Tomáš Madleňák priznáva, že zoradiť kauzy do logického a kompaktného príbehu patrilo k najväčším výzvam spojeným s písaní knihy. „Knižnica toho vyplavila naozaj veľa, pričom v danom čase sa to vynáralo aj publikovalo istým spôsobom živelne. Keď to prišlo, hneď to šlo von. Mojou ambíciou bolo pozrieť sa na to systematicky, po jednotlivých sektoroch zmapovať nelegitímny vplyv Mariana Kočnera a ďalších. To, čo mi z toho vzišlo, bol jasný obraz uneseného štátu.“
Otvorene tiež priznáva, že opätovný návrat k niektorým kauzám bol psychicky náročný. „Miestami šlo naozaj o detaily niektorých nechutných káuz, z ktorých mohlo človeku prísť aj nevoľno. Obzvlášť kapitola o tom, ako mal Marian Kočner prsty aj v kauze Čistý deň, bola pre mňa výzvou a počas jej písania som si musel dať viackrát pauzu, trocha to predýchať. Dúfam, že čitateľom sa to bude čítať aspoň o čosi jednoduchšie. No zároveň je dôležité precítiť hnev a frustráciu z toho, čo sa na Slovensku dialo. Aby sme nedopustili, že sa to celé raz zopakuje.“.
Kniha o pozadí vzniku a fungovaní Kočnerovej knižnice sa nekončí len pri pomyselnej špine. V neposlednom rade je tiež apelom na verejnosť, aby nezabudla na pamiatku novinára a archeologičky, ktorí zomreli rukou nájomného vraha. Je poctou ľuďom bojujúcim za svet, v ktorom platia zákony pre všetkých. A dôležitým posolstvom o nevyhnutnosti spolupráce v čase, keď krajine vládne rovnaký premiér ako 21. februára 2018, keď zastrelili Jána a Martinu.
Nevydala všetky tajomstvá
Samotná prístupová miestnosť, utopená v ponurom šere, je dnes už zatvorená. Prístup k dátam však zostal. A nie je vylúčené, že prispejú k demaskovaniu ďalších väzieb a súvislostí, ktoré zatiaľ nedávali zmysel.
„V čase, keď sme prístupovú miestnosť na Starých gruntoch zatvárali, sme sa so šéfredaktorom ICJK, ktorým bol už vtedy Lukáš Diko, dohodli, že to najskôr celé opätovne prejdeme priečinok po priečinku a že na polovice opäť prečítame celý vyšetrovací spis. Aby sme si boli istí, že nám nič neuniklo. Myslím, že v tom čase sme naozaj vypublikovali všetko, čo bolo vo verejnom záujme. To však neznamená, že nič z toho nebude dôležité opäť,“ zdôrazňuje Tomáš Madleňák.
Napokon, dodnes v Knižnici často opätovne vyhľadáva. „Keď narazíme na nové kauzy, mená, prepojenia, vždy je možné, že v Knižnici opäť nájdeme niečo, čo sme možno v minulosti videli, ale nedávalo nám to zmysel. Koniec koncov, napríklad aj tento týždeň sme opäť písali o firme VEL Security. To, že mohlo ísť o skrytú dcéru Bödörovskej esbéesky Bonul, sme svojho času zistili iba vďaka Knižnici. A teraz, po piatich rokoch, sme o nej písali znova.“
Tajomstvá Kočnerovej knižnice vám autor osobne predstaví v piatok 21. februára v Pistoriho paláci v centre Bratislavy v rámci spomienkovej akcie, ktorú organizujú Aktuality.sk pri príležitosti smutného výročia tragických udalostí vo Veľkej Mači. Slávnostné uvedenie knihy za účasti autora a ďalších zaujímavých hostí sa uskutoční vo štvrtok 27. februára v bratislavskom kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici.