Biela vrana 2024: Mená ocenených sú už známe

Ocenenými sú ochranár Milan Olekšák, vizuálna umelkyňa Ilona Németh, dlhoročný prokurátor Michal Šúrek a novinári Michal Kovačič, Viktor Vincze a Adel Ghannam. Organizátori slávnostne odovzdali ocenenia Biela vrana za občiansku odvahu a obhajobu verejného dobra štyrom príbehom so šiestimi aktérmi.

„Príbehy tohtoročných Bielych vrán jasne ukazujú dôležitosť obrany demokratických pilierov pre budúcnosť Slovenska bez ohľadu na to, či ide o verejnú alebo súkromnú sféru. Demonštrujú jej rôzne podoby, zvnútra inštitúcií, zvonka či už občianskymi alebo umeleckými formami,” povedala pre médiá členka Rady Bielej vrany Zuzana Wienk.

5fotiek v galérii Milan Olekšák Zdroj: Robert Tappert

Celoživotný ochranár prírody

Milan Olekšák viedol od jesene 2022 Národný park Slovenský kras. Úspešne ho previedol procesom zonácie, ktorá býva označovaná za vzorovú, uvádza v príbehu laureáta organizátor ocenenia. Keď ministerstvo vyzvalo Olekšáka, aby prepustil šesť ľudí, odmietol. Ministrovi odkázal, nech začne šetriť na štátnych tajomníkoch – a o funkciu prišiel.

Bielu vranu získal za dôslednú principiálnu obranu verejnej inštitúcie a vernosť odbornosti i princípom ochrany prírody v období politického útoku na verejnú inštitucionálnu infraštruktúru v mnohých kľúčových oblastiach verejného života.

„Ocenením symbolicky vyjadrujeme aj podporu všetkým odvolaným odborníkom, ktorí rozumejú tomu, že kvalita života človeka je závislá od kvality životného prostredia,“ zhrnul člen Rady Bielej vrany Daniel Pastirčák.

Milan Olekšák pôsobil viac a dvadsať rokov v Národnom parku Slovenský kras (NPSK) – najprv ako zoológ Štátnej ochrany prírody, od októbra 2022 národný park viedol ako riaditeľ. Po reforme národných parkov pomáhal zvládať odlúčenie NPSK od Štátnej ochrany prírody a prechod na samostatný právny subjekt. Odborníci si od toho sľubujú efektívnejší manažment územia aj lepší rozvoj napríklad prostredníctvom projektov.

Zonácia parku a plán prepustiť zamestnancov

Za Olekšákovho vedenia bola dokončená takzvaná zonácia NPSK – teda rozdelenie územia na zóny, do ktorých človek smie zasahovať a na také, ktoré musia ostať „napospas“ prírode. Vďaka zonácii sa takmer štvrtina územia národného parku stala bezzásahovou – predtým to boli ani nie štyri percentá.

Po novom prešli pod národný park pozemky, ktoré vlastnil štát, čo je ďalší krok, ktorý by mal zjednodušiť ochranu prírody. S touto zmenou bola spojená aj náročná „delimitácia“ štátnych majetkov – teda ich prevod spod Lesov SR a Slovenského pozemkového fondu, ktorý za NPSK viedol Olekšák.

Na jar 2024 viacerí riaditelia národných parkov dostali z ministerstva životného prostredia výzvu, aby pripravili podklady, ktoré by viedli k prepúšťaniu zamestnancov. Z NPSK malo takto odísť šesť ľudí.

Prepúšťanie odmietol, minister ho odvolal

Olekšák to spraviť odmietol, NPSK získal po reforme nové kompetencie aj povinnosti – potreboval viac ľudí, nie menej. Ochranár rezortu verejne odkázal, aby najprv začal šetriť na štátnych tajomníkoch. O pár dní na to ho minister odvolal z funkcie.

Odvolaného riaditeľa sa zastalo 19 jeho kolegov. „Slovenský kras roky zaostával v rozvoji a najmä v službách návštevníkom. Týmto neľahkým obdobím zmien previedol správu ako riaditeľ Milan Olekšák a my dnes môžeme vidieť, že to bola úspešná cesta,“ napísali vo verejnom stanovisku.

5fotiek v galérii Ilona Németh Zdroj: Robert Tappert

Celoživotný prínos Ilony Németh

Vizuálna umelkyňa Ilona Németh svojou tvorbou dlhodobo nastavuje spoločnosti zrkadlo. Venovala sa holokaustu, menšinám aj kritike pomerov v Maďarsku. Okrem toho sa angažuje aj občiansky. Iniciovala a spoluvytvárala výzvu na odvolanie ministerky kultúry, pre ktorú ju polícia volala na výsluch. Je súčasťou platformy Otvorená kultúra aj iniciatívy Kultúrny štrajk.

„Bielu vranu získava za dlhodobý prínos, najmä za dôslednú obhajobu slobody umeleckej tvorby, principiálne občianske a hodnotové postoje vo verejnom priestore a ich prepájanie s kvalitným umením a kontinuálnu podporu iniciatív na obranu krehkého inštitucionálneho ukotvenia demokracie,” zdôvodnil pre médiá člen Rady Bielej vrany Július Barczi.

Ilona Németh sa spoločensky angažovala už počas vysokoškolských štúdií. Začiatkom 80. rokov sa pridala sa k pacifistickému hnutiu Dialóg či k ekologickej iniciatíve Dunajský kruh, ktorá bola proti výstavbe priehrady Gabčíkovo-Nagymaros.

Pomáhala s kampaňou VPN

V roku 1987 spoluzakladala v Nových Zámkoch Štúdio erté, v ktorom s kolegami organizovali festival experimentálneho umenia. O dva roky neskôr pomáhala vytvárať Maďarskú nezávislú iniciatívu (MNI), ktorá sa spojila sa s VPN a koordinovali aktivity po celej krajine. V tomto období bola Németh aj pri vzniku prvého nezávislého maďarského časopisu Nap.

Pred prvými demokratickými voľbami v júni 1990 Németh pomáhala s kampaňou VPN, na ktorej kandidátke bola aj MNI, sama však nekandidovala.

Spoločenskými témami sa Németh – hoci špecifickým spôsobom a s časovým odstupom – zaoberá aj v umení. Ešte počas bývalého režimu patrila medzi iniciátorov prvého pamätníka holokaustu v Dunajskej Strede. Spomienke na holokaust sa venovala aj vo svojich inštaláciách v trnavskej či šamorínskej synagóge.

Spolupracovala tiež na projekte, v ktorom prostredníctvom tabúľ vo verejnom priestore zisťovali mieru vzájomnej tolerancie menšín žijúcich v jednom meste. Inou inštaláciou zasa v roku 2002 reagovala na ťažkú vymožiteľnosť práva na Slovensku.

Najúspešnejšia online petícia

V januári 2024 bola Németh iniciátorkou Otvorenej výzvy na odstúpenie ministerky kultúry. Organizátorom online petície sa podarilo vyzbierať takmer 190-tisíc podpisov, čím sa stala najúspešnejšou v histórii online výziev. Rezort kultúry pre petíciu podal trestné oznámenie, pre ktoré Németh musela ísť vypovedať na políciu.

Umelkyňa je tiež súčasťou a akousi „poradkyňou“ platformy Otvorená kultúra, ktorá sieťuje kultúrnych pracovníkov v snahe o zmenu, formuluje požiadavky a vytvára verejný tlak. Rovnako tak je členkou výboru iniciatívy Kultúrny štrajk, ktorá prepojila viac ako 400 organizácii po celom Slovensku.

5fotiek v galérii Michal Šúrek Zdroj: Robert Tappert

Prokurátor, ktorý dostal pred súd úplatkárske kauzy Dušana Kováčika

Michal Šúrek je dlhoročný prokurátor, ktorý posledné štyri roky pôsobil na Úrade špeciálnej prokuratúry. Dostal pred súd dve úplatkárske kauzy Dušana Kováčika – v jednej je odsúdený právoplatne, v druhej zatiaľ neprávoplatne. Dozoroval tiež politicky citlivý prípad známy ako Očistec. Po zrušení ÚŠP ho preradili na referát väzenstva, neskôr ho obvinili a všetky spisy mu vzali.

Bielu vranu získava ako verejné ocenenie a poďakovanie za odvahu pri stíhaní najzávažnejších trestných činov, ktoré sa týkali nielen mocenských špičiek, ale aj kolegov a nadriadených, a ktorých opodstatnenie potvrdili už aj súdy.

„Toto poďakovanie považuje rada ocenenia za mimoriadne dôležité v čase systematického politického útoku na inštitucionálnu infraštruktúru právneho štátu a rozsiahleho spochybňovania opodstatnenosti postupu orgánov činných v trestnom konaní,” uviedol člen Rady Bielej vrany Tomáš Němeček, ktorý Michalovi Šúrekovi ocenenie odovzdal.

Michal Šúrek tvrdí, že ho ocenenie prekvapilo, keďže bol presvedčený, že ho udeľujú ľuďom, ktorí urobili niečo výnimočné. „Ja som robil iba svoju prácu, takže ma to prekvapilo,“ reagoval v pondelok večer.

Prečítajte si tiež:

Prokurátor Michal Šúrek: Vyšetrovanie Kováčika sme tajili. Keď sme ho zadržali, viditeľne sa mu uľavilo

Pozastavenie výkonu funkcie prokurátora

Michal Šúrek je aktuálne prokurátorom s pozastaveným výkonom funkcie. Od jari 2020 pôsobil na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), predtým na „kraji“ v Bratislave, kde bol okrem iného aj hovorcom. Dozoroval najmä prípady násilnej trestnej činnosti.

Šúrek bol dozorovým prokurátorom v prípade svojho niekdajšieho šéfa z ÚŠP Dušana Kováčika, ktorého v apríli 2021 obžaloval z trestných činov korupcie, podporovania zločineckej skupiny, zneužitia právomocí verejného činiteľa a ohrozenia utajovanej skutočnosti.

Prvostupňový Špecializovaný trestný súd Kováčika odsúdil na 14 rokov väzenia a trest prepadnutia majetku. Sudkyňa považovala za preukázané, že bývalý špeciálny prokurátor zobral úplatok 50-tisíc eur za prepustenie bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku z väzby.

Kauza okolo Norberta Bödöra

Najvyšší súd neskôr právoplatne potvrdil, že Kováčik vzal úplatok od mafie a vynášal z prokuratúry spisy. Pri zvyšných dvoch skutkoch ho senát oslobodil a zmiernil mu trest na osem rokov väzenia a pokutu 100-tisíc eur.

Šúrek písal obžalobu aj v druhej Kováčikovej kauze, za ktorú sa jeho niekdajší nadriadený postavil pred súd. Opäť išlo o úplatok 50-tisíc eur – tentokrát v knihe z vyrezanými stranami – za to, že mal ututlať vyšetrovanie dvoch prípadov. Špecializovaný trestný súd Kováčika uznal za vinného aj tentokrát. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, prípad skončí na Najvyššom súde.

Politicky najcitlivejšou kauzou, ktorú Šúrek dozoroval, bol takzvaný prípad Očistec. Týka sa okrem iného bývalého vedenia polície a nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra. Podozriví sú z toho, že mali zneužívať políciu na politické ciele.

Po zániku ÚŠP bol Šúrek preradený na referát väzenstva. V lete 2024 ho policajná inšpekcia obvinila zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a generálny prokurátor mu pozastavil výkon funkcie. Šúrek tak prišiel o podstatnú časť príjmov – dostáva len 50 percent bežného platu. Okrem toho mu vzali všetky spisy, ktoré dozoroval.

5fotiek v galérii Viktor Vincze, Michal Kovačič a Adel Ghannam Zdroj: Robert Tappert

Novinári, ktorí sa vzopreli šéfom

Redaktori a moderátori televízie Markíza sa postavili zásahom nadriadených do spravodajstva a najsledovanejšej politickej relácie na Slovensku. Kovačič, Vincze a Ghannam boli v čele tohto zápasu. Rokovali s vedením, zakladali s kolegami odbory a o pomeroch vnútri napokon prehovorili verejne. Kovačič na konci prišiel o prácu, Vincze o moderovanie jesenného turné populárnej šou a Ghannam z televízie odišiel sám.

Ocenenie Biela vrana získali za dôslednú, vecnú obhajobu novinárskej slobody a integrity a jej uprednostnenie pred osobnými záujmami a pohodlnou lukratívnou pozíciou. V čase oslabovania pilierov demokratických inštitúcií a koncentrácie vlastníctva médií v rukách majiteľov s politickými a ekonomickými záujmami a väzbami považuje Rada Bielej vrany snahy o zachovanie plurality a slobody mediálneho prostredia za mimoriadne dôležité pre demokratickú perspektívu Slovenska.

Zásahy nového šéfa

Redaktori televízie Markíza sa po nástupe nového šéfa spravodajstva sťažovali na zásahy do ich práce. Mesiace sa pokúšali o dôsledné riešenie problémov interne rôznymi spôsobmi. V liste vedeniu napríklad opísali, ako chcel ich nadriadený zaradiť do vysielania nekritický rozhovor s ministrom vnútra alebo sa snažil zastaviť reportáž o vyšetrovaní nehody Andreja Danka. Moderátor relácie Na telo Michal Kovačič si mal zasa vypočuť, že sa má menej venovať zmenám v trestnom zákone a viac amnestiám na studne.

Na jar Kovačič, Vincze, Ghannam spolu s ďalšími kolegami a kolegyňami z redakcie založili odbory. Aj pomocou nich chceli čo najdlhšie udržať úroveň spravodajstva v čo najväčšej kvalite.

V nedeľu 26. mája 2024 si Kovačič v živom vysielaní Na telo zobral po ukončení diskusie slovo a hovoril o tlakoch v spravodajstve a snahách vedenia cenzurovať jeho reláciu už aj verejne.

„Čelíme tlakom nielen od politikov, ale aj od vlastného vedenia. Pokusy o cenzúru v diskusiách sa začali hneď začiatkom roka a dennodenným tlakom krátko nato čelili aj Televízne noviny,“ uviedol. Po vystúpení sa ho zastala stovka zamestnancov a spolupracovníkov Markízy.

Prečítajte si tiež:

Rôzne pravidlá v jednej televízii? Prečo Markíza zasiahla u Viktora Vinczeho, no pri jeho kolegyni nevidela problém

Vincze o pomeroch, výpoveď Kovačičovi a odchod Ghannama

Štrajkový výbor následne informoval, že zamestnanci vstúpili do štrajkovej pohotovosti. Od vedenia televízie žiadali, aby sa zaviazalo, že politické témy budú vysielané objektívne a nestranne. O týždeň neskôr pracovníci oznámili, že do ostrého štrajku nevstúpia, pretože nadriadení súhlasili s ich požiadavkami.

Koncom júna prehovoril verejne o pomeroch v televízii aj moderátor Viktor Vincze. Michal Kovačič zasa oznámil, že po 16 rokoch dostal v televízii Markíza výpoveď, a to napriek nesúhlasu odborov. Podľa viacerých odborníkov je takáto výpoveď neplatná.

Po lete z televízie odišiel aj redaktor Adel Ghannam. Vo vysvetlení uviedol, že so značkou Markízy sa viac nedokáže stotožniť. Pri útokoch politikov boli podľa neho redaktori aj naďalej osamotení.

V septembri sa objavila informácia, že Markíza nepočíta s Vinczem pri jesenných výjazdoch Let´s Dance turné po Slovensku. Koncom októbra sa Vincze stal šéfom zamestnaneckých odborov v Markíze, nahradil tak Kovačiča.

„Aj náš príbeh ukazuje, že ozvať sa proti neprávosti a porušovaniu pravidiel má zmysel. Bez ohľadu na to, ako zdanlivo veľký súper stojí na druhej strane. Mlčanie umožňuje nespravodlivosti rásť,“ povedal pre médiá za celú trojicu Michal Kovačič.

Biela vrana

Biela vrana je ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu. Udeľuje sa ako poďakovanie vzácnym ľuďom okolo nás, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť, konkrétnym činom preukázali občiansku odvahu, potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, hodnôt, či princípov a mohli pritom podstúpiť riziko, rôzne príkoria, či zažiť odsúdenie.

Organizátori každý rok udeľujú aj ocenenie Biela vrana za dlhodobý prínos ľuďom, ktorí dlhé roky vytrvalo presadzujú verejnoprospešné riešenia často na úkor seba či proti hlavnému prúdu spoločnosti. Laureátov/laureátky pre rok 2024 vybrala Rada Bielej vrany, ktorá hodnotila nominácie predložené organizátorom ocenenia.

Členmi rady sú: novinár Tomáš Němeček, herečka Táňa Pauhofová, kazateľ Cirkvi Bratskej Daniel Pastirčák, právnička a zástupkyňa Via Iuris Eva Kováčechová, teoretik a historik umenia Július Barczi, publicistka a zakladateľka Amnesty International Marta Šimečková a riaditeľka združenia Bystriny Zuzana Wienk.