Autor je filozof, publicista, bývalý predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska a bývalý poslanec Európskeho parlamentu.
Konflikt v Gaze sa nielen vyhrocuje, ale aj naťahuje. Spôsob vojny, aký vedie vláda Benjamina Netanjahua, vyvoláva čoraz ostrejší odpor aj v Izraeli.
Stovky izraelských politikov, vedcov, bývalých vysokých armádnych veliteľov, šéfov spravodajských oddelení, univerzitných vzdelancov, novinárov, umelcov aj masy ľudí na demonštráciách a protestoch vystupujú proti vojne a vláde krajne pravicových politikov, náboženských fanatikov a cynických rasistov.
Protestujú však aj príbuzní unesených Izraelčanov, ktorí jednoznačne cítia, že cieľom vlády je všetko iné, len nie oslobodenie rukojemníkov. Aj to je dnešný Izrael.
Krvavočervená čiara
Vôbec sa nebudem vyjadrovať k problému „genocídy“. To je právna kategória, o ktorej môžu rozhodnúť len medzinárodné súdy. A ukazuje sa ako správne, že Juhoafrická republika podala už dávnejšie žalobu na Izrael, aj to, že Medzinárodný trestný tribunál vydal zatykač na Netanjahua.
V tieto dni sa ostro vyjadrili dve európske mocnosti, Francúzsko, Británia a pridala sa aj Kanada. Humanitárnu situáciu v Gaze pokladajú za neudržateľnú, nemorálnu a porušujúcu medzinárodné právo. A hrozia sankciami. Európska únia zasa pohrozila pozastavením platnosti asociačných zmlúv s Izraelom.
Ba dokonca aj veľkohubý obhajca Netanjahuových postupov Donald Trump počas stretnutia s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom nijako nevystúpil proti iniciovaniu spomínanej žaloby.
A teda na stretnutí kritizoval všeličo, čo sa napokon ukázalo ako výmysel, ale to je iná téma... Je jasné, že Izrael prekročil červenú čiaru, ktorá aj tak bola pre mnohých európskych politikov až krvavočervená.