Udržateľné využívanie našich vôd a ich komplexná ochrana, zachovávanie lužných lesov, obnova riečnych ekosystémov, záchrana pôvodného koryta Dunaja. Aj toto sú témy, ktoré na Slovensku dokážu vyvolávať vášne a rôzne diskusie.
V aktuálnom podcaste EKOcaste sme si ich rozobrali s Katarínou Holubovou, bývalou riaditeľkou Výskumného ústavu vodného hospodárstva, odbornou garantkou expertnej skupiny Revitalizácia vodných tokov a členkou expertnej skupiny Dunaj pre tvorbu Koncepcie vodnej politiky do roku 2030, ktorá ani po odvolaní z funkcie nezaháľa a ako vedkyňa v oblasti hydrológie a riečnej morfológie sa naďalej venuje obnove riečnych ekosystémov.
Vypočujte si náš podcast:
Ste signatárkou rôznych výziev, pripojili ste sa k výzve vedcov a odborníkov z rôznych krajín na záchranu pôvodného koryta Dunaja. Prečo je dôležité jeho zachovanie?
Dunaj vytvára veľmi cenný a veľmi unikátny ekosystém, tzv. anastomózneho úseku rieky. To znamená, že to je rieka, ktorá má veľa ramien, ostrovov. Je to veľmi cenný riečný ekosystém, ktorý bol v priebehu stáročí postupne menený vplyvom úprav. Najprv to boli úpravy pre protipovodňovú ochranu, neskôr sa pridala plavba a nakoniec pribudlo Gabčikovo, ktoré veľmi významným spôsobom zmenilo fungovanie riečného ekosystému.
Vzhľadom na všetky tieto vplyvy, tlaky, ktoré na riečný ekosystém existujú, je nevyhnutné aspoň minimalizovať negatívne dôsledky, ktoré na toku už dnes vidíme.
A čo sa týka úseku starého koryta, o ktorom hovorila aj výzva, a prípadného budovania prehrádzok v starom koryte, tak to by zásadným spôsobom zmenilo celý charakter rieky.
Vo výzve uvádzate, že dodržanie plánu prehradenia pôvodného koryta Dunaja by znamenalo významné poškodenie základných vodohospodárskych funkcií Dunaja, zvýšenie rizika ničivých povodní, stratu 40 km voľne tečúcej rieky aj unikátneho riečneho ekosystému jeho vnútrozemskej delty, o znemožnení migrácie rýb nehovoriac… Nejde teda o drobnosti, ale skutočne zásadné problémy. Ako vnímate, že musíte vôbec bojovať za niečo, čo by malo byť prirodzené?
Je to zvláštne, ale už sme na to adaptovaní. Sú to roky, nechcem povedať, že boja, ale presadzovania takého trošku iného pohľadu, zmenu technokratického pohľadu na naše rieky, keď prioritou bolo využívanie vôd, protipovodňová ochrana, plavba, využitie vodnej energie a ďalšie, ktoré významným spôsobom zmenili riečný ekosystém.
Je to postupný proces, kedy sa snažíme meniť pohľad na rieky. Je to pomerne zložité a ťažké, pretože aj ľudia, ktorí sa o toky starali, boli celé roky ovplyvňovaní pohľadom, že najlepšie sú toky v tých betónových korytách, keď máme neviem koľko vodných diel... Priorita bola iná.
Postupne sa to mení, lenže prístup ľudí, ktorí na tom pracujú, nie je také jednoduché meniť. Mňa veľmi teší, že sa to viac darí u bežných ľudí, ktorí cítia potrebu chrániť riečný ekosystém.
14. marec bol Medzinárodným dňom akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život. Prečo je podľa vás dôležité obnovovať územia namiesto ich ďalšieho regulovania?
To sú dve veci. Jeden z najvýznamnejších tlakov na naše rieky je budovanie priehrad, pretože spôsobujú narušenie pozdĺžnej kontinuity. Narušenie pozdĺžnej kontinuity znamená významné procesy nad priehradou aj pod priehradou.
Nad priehradou je to napríklad zanášanie, ktoré prináša celý rad negatívnych dôsledkov. Pod priehradou je to erózia, prehlbovanie dna, poklesy podzemných a povrchových vôd. To je jeden samostatný problém. Samozrejme, nemôžeme povedať, že vodné diela nechceme už nikdy, ale treba sa zamyslieť nad tým, ako a kde ich budovať. Ak budovať, tak sa snažiť nejakým spôsobom minimalizovať negatívne dôsledky, ktoré stavba a prevádzka priehrad vyvolala.
Vieme tu nájsť aj nejaké pozitívum priehrady?
Pozitívum je využitie. Či už je to na ochranu pred povodňami, či je to na energetické využitie. Máme priehrady ako zdroje pitnej vody, kde nie sú podzemné vody ako zdroj pre pitnú vodu. Nedá sa povedať, že priehrady sú absolútne škodlivé. Musia sa stavať tak, aby bol ten ich negatívny účinok minimálny, dá sa to istým spôsobom minimalizovať alebo obmedziť.
A keď sa pozrieme na to obnovovanie území na miesto ďalšej regulácie, aké konkrétne prínosy prináša obnova ekosystému?
Čo sa týka záplavových území, tak to je jeden z významných dopadov ochrany pred povodňami, pretože pôvodné záplavové územia sa výrazne zmenšili výstavbou hrádzí. Väčšina tokov dnes, najmä tých väčších, je v inundačnom území medzi hrádzami. Týmto spôsobom sa dostali mnohé cenné riečné ekosystemy „za hrázu“ a nie sú v kontakte s periodickou záplavou tak, ako to bolo v minulosti.
Takto sa ocitlo na suchu množstvo veľmi cenných mokradí, kde časť zostala v inundačnom území, časť zostala mimo inundačného územia. Okrem toho sú na tokoch opevnené brehy a interakcia procesov medzi hlavným korytom a medzi inundáciou je veľmi obmedzená. Tým, že sa to obmedzilo, množstvo ramien, meandrov, reliktov, mokradí síce zostalo v inundácii, ale už nie v takom kontakte, ako to bolo v minulosti. Preto je potrebné toto obnovovať, aby sa rieka ozdravila. To je jedna vec.
Druhá vec je z hľadiska protipovodňovej ochrany, pretože sa podieľajú na zadržiavaní vody, na spomaľovaní prúdenia a znižovaní kulminácie povodňových prietokov a zlepšovanie situácie v úseku pod tým.
Viac si vypočujte v našom podcaste.
Čo sa ešte v podcaste Ekocaste dozviete?
- Je regulácia riek nevyhnutná alebo sú existujúce rieky dostatočne schopné adaptovať sa na klimatické extrémy aj samy?
- Aké sú najväčšie prekážky v implementácii prírode blízkych riešení v oblasti ochrany pred povodňami na Slovensku?
- V posledných rokoch sme však svedkami aj čoraz častejších suchých období. Aké by mali byť kľúčové stratégie na adaptáciu Slovenska na tieto klimatické extrémy, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na poľnohospodárstvo a ekosystémy?
Všetky naše podcasty nájdete na stránke Aktuality.sk/spravy/podcasty/. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.