Uložiť článok

Minulý rok bol z hľadiska kvality ovzdušia priemerným. Predaj áut amerického výrobcu elektromobilov Tesla v Európe klesá.

Pozrite si s nami prehľad správ z oblasti životného prostredia, ktoré sa za posledný týždeň stali doma či v zahraničí.

Aktuálny EKO výber pripravila redaktorka Martina Beňová.

Vypočujte si náš podcast EKOcast:

Slovensko má unikátnu šancu na spolužitie s vlkmi a medveďmi, no ich ochrana čelí politickým tlakom a strach z medveďov je často prehnaný.

Slovensko, krajina s bohatou prírodnou rozmanitosťou, je domovom dvoch ikonických predátorov – majestátneho medveďa hnedého a inteligentného vlka dravého. Tieto šelmy zohrávajú kľúčovú úlohu v našich ekosystémoch, no zároveň čelia výzvam v podobe ochrany a spolužitia s človekom. Medvede majú vynikajúci čuch, ktorý im umožňuje nájsť potravu aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, vlky zase žijú v komplexných sociálnych štruktúrach a dokážu vyť s rôznymi tónmi, aby komunikovali na veľké vzdialenosti.

O aktuálnej situácii týchto fascinujúcich tvorov a o pohľade na ich ochranu, ale aj na kontroverzné otázky okolo ich odstrelov a stretov s ľuďmi sme sa v podcaste EKOcaste porozprávali s odborníkmi z Lesoochranárskeho združenia VLK, Jurajom Lukáčom a Jankou Zajakovou.

Krmoviská pre zver v blízkosti chodníkov?

Iniciatíva My sme les tvrdí, že Správa Tatranského národného parku plánuje prikrmovať zver na takmer 50 lokalitách, pričom niektoré krmoviská sa nachádzajú len 50 metrov od turistických chodníkov a cyklotrás. Aktivista Marián Hletko uvádza, že blízkosť krmovísk v turistických oblastiach zvyšuje riziko stretu s medveďmi, ktoré môže potrava priťahovať. Správa TANAP-u ubezpečuje, že žiadne prikrmovanie zveri sa v blízkych mesiacoch neplánuje.

„Krmoviská sú plánované napríklad pri Dolnom Smokovci, pri Novej Polianke, pri Tatranskej Lomnici alebo Štrbskom plese. Zaujímavým faktom je, že krmoviská a vnadiská sa v minulosti stali jedným z hlavných zdrojov potravy medveďa hnedého v Európe. Potvrdzuje to aj prípad z TANAP-u, kde asi 20-ročný samec medveďa pravidelne navštevoval skoro 50 poľovníckych krmovísk. Ukázali to dáta z monitorovacieho obojku,“ upozorňuje iniciatíva.

Informácie o prikrmovaní a vnadiskách vníma Správa TANAP-u ako vytrhnuté z kontextu. „Považujeme z tohto dôvodu za správne ich uviesť na pravú mieru, aby nejakým spôsobom nezasiahli do cestovného ruchu a turisti sa cítili v prostredí Vysokých Tatier bezpečne,“ uviedla hovorkyňa Správy TANAP-u Nina Obžutová.

Dodala, že žiadosť o prikrmovanie na Okresný úrad (OÚ) v Prešove poslali ešte minulý rok v októbri s cieľom prikrmovania zveri v zimných mesiacoch, ak by to bolo potrebné pre vyššie mrazy. Úrad povolenie vydal vo februári tohto roka, keď však už žiadosť podľa hovorkyne stratila svoje opodstatnenie. „Preto sme k týmto opatreniam nepristúpili a určite tak ani neplánujeme v blízkych mesiacoch, keď sú medvede zobudené a dokonca aktuálne ich čaká obdobie párenia,“ upozornila Obžutová s tým, že žiadosť ešte koncom apríla stiahli, a tým sa povolenie výnimky definitívne zrušilo.

Obžutová takisto zdôraznila, že Správa TANAP-u v žiadnom prípade nikdy nežiadala a ani svoju žiadosť nerozširovala o vnadenie či prikrmovanie jadrovým krmivom. „OÚ udelil toto povolenie iniciatívne a otázky, prečo sa tak rozhodol, by mali smerovať práve tam,“ podotkla. Rovnako podľa nej nie je pravda, že sa plánovalo prikrmovať pri turistických chodníkoch. V pôvodnej žiadosti Správa TANAP-u uviedla viacero lokalít, ktoré vyhodnocovala podľa potreby, avšak určite by sa vyhýbali turisticky frekventovaným miestam.

„Na záver chceme vyzvať všetkých, obzvlášť médiá, aby do budúcna s takýmito vyhláseniami operovali korektne a po riadnom preverení faktov, pretože zbytočná panika môže mať vážne následky na život v národnom parku. Veríme, že sa takéto nedorozumenia nebudú opakovať,“ uzavrela hovorkyňa.

Vysoké Tatry Zdroj: TASR

Rok 2024 bol z hľadiska kvality ovzdušia priemerný

Minulý rok bol z hľadiska kvality ovzdušia priemerným v porovnaní s rokmi 2017 až 2023. Limitné hodnoty pre priemernú dennú koncentráciu pre častice PM10 boli prekročené na troch monitorovacích staniciach, a to v Jelšave, Plášťovciach a Veľkej Ide. Vyplýva to z predbežného hodnotenia kvality ovzdušia na Slovensku za rok 2024, ktorý zverejnil Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

„Pri hodnotení koncentrácií znečisťujúcich látok od roku 2017 bola priemerná ročná koncentrácia PM10 druhá najnižšia. Z pohľadu jednotlivých mesiacov bol v roku 2024 najnepriaznivejším mesiacom z hľadiska koncentrácií PM10 november, nasledovaný marcom a decembrom,“ skonštatovali odborníci.

V minuloročnom marci a začiatkom apríla zaznamenali výrazný prenos prachu zo saharskej oblasti, ktorý ovplyvnil koncentrácie PM10. Priblížili, že v novembri sa citeľne ochladilo a počas prvej polovice mesiaca prevažovalo stabilné počasie pod vplyvom tlakovej výše. To viedlo k nepriaznivým rozptylovým podmienkam. Zároveň bolo v mnohých oblastiach sucho. „V porovnaní s novembrom v ostatných rokoch (od 2017) išlo o tretí najhorší november z hľadiska priemernej koncentrácie PM10 - horšia situácia bola len v novembri 2018,“ tvrdí SHMÚ.

V decembri nameralo SHMÚ najvyššie hodnoty v poslednej dekáde, pričom zvýšené koncentrácie PM10 sa vyskytovali takmer na celom území Slovenska, s výnimkou východných oblastí.

„Vo Veľkej Ide je celoročne významným zdrojom znečistenia ovzdušia priemyselný zdroj, čiastočne neelektrifikovaná železničná trať s nakládkou prašného materiálu a v zimných mesiacoch sa k tomu pridáva vykurovanie domácností tuhým palivom,“ uviedol hydrometeorologický ústav. Doplnil, že najviac prekročení dennej limitnej hodnoty (deväť) zaznamenali v novembri a päť prekročení v lete pravdepodobne spôsobených zvýšenou prašnosťou zo skládok priemyselného zdroja.

V Jelšave je podľa odborníkov hlavným zdrojom vykurovanie domácností tuhým palivom, priemyselný zdroj tu pravdepodobne zohráva menšiu úlohu. Najviac prekročení dennej limitnej hodnoty zaznamenali v januári (18). V Plášťovciach je taktiež hlavným zdrojom vykurovanie domácností tuhým palivom. V decembri bolo najviac prekročení dennej limitnej hodnoty pre PM10, a to 12.

Na Slovensku bola podľa predbežného zhodnotenia prekročená aj priemerná ročná koncentrácia pre častice PM2,5 na monitorovacej stanici Plášťovce. Prekročená bola aj cieľová hodnota pre ozón na Jeséniovej ulici v Bratislave a Chopku.

Detailnejšiu analýzu a komplexné hodnotenie zverejní SHMÚ v Správe o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike za rok 2024, ktorá bude dostupná koncom júna 2024 na webe.

Navrhovaná ťažba plynu pri Trakoviciach je podľa Greenpeace krok späť

Greenpeace Slovensko a občianske združenie Chceme zdravú krajinu nesúhlasia s rozšírením ťažby fosílneho plynu na Slovensku. Plánovaným 800 metrov hlbokým vrtom v Trakoviciach o ňu žiada spoločnosť NAFTA, ktorej majoritným vlastníkom je skupina EPH českého miliardára Daniela Křetínského. Plánovaná ťažba plynu je podľa Greenpeace v čase zhoršovania klimatickej krízy nezmysel.

Plánovaný projekt podľa Greenpeace Slovensko predstavuje vážne environmentálne a klimatické riziko, pričom jeho prínos je zanedbateľný. Slovensko by zároveň ako člen EÚ a signatár Parížskej dohody nemalo v čase klimatickej krízy podporovať nové fosílne projekty.

„Rozširovať ťažbu fosílneho plynu v čase, keď na vlastnej koži zažívame dôsledky klimatickej krízy v podobe extrémnych prejavov počasia, je nezmysel. Projekt je v rozpore s cieľmi uhlíkovej neutrality Slovenska a predstavuje riziko pre podzemné vody, ktoré budú pre ďalšie generácie strategickým zdrojom. Riziká sú veľké, efektivita nízka. Ak by sa aj potvrdil odhad spoločnosti NAFTA o veľkosti ložiska na úrovni cca 90 mil.m3 plynu a hypoteticky sa úplne vyťažilo za jeden rok, pokrylo by sotva 2 % ročnej spotreby Slovenska. Nehovoriac o tom, že projekt ráta aj s možnosťou, že vyťažený plyn sa nebude vôbec dodávať zákazníkovi, ale sa priamo na mieste spáli. Ak niekto hovorí, že toto prispeje k energetickej bezpečnosti Slovenska, tak zavádza,“ uviedla kampanierka Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.

To, že spoločnosť nedbá na ochranu klímy dokazuje podľa nej aj fakt, že v rámci projektu plánuje odfukovanie, tj. priame vypúšťanie nespáleného metánu do atmosféry, rovnako ako aj flérovanie (bezúčelné spalovanie). Metán je vysoko účinný skleníkový plyn, ktorý za obdobie 20 rokov oteplí planétu 80-násobne viac ako oxid uhličitý (CO₂). Aj malé úniky metánu preto výrazne prispievajú k zhoršovaniu klimatickej krízy. Plán spoločnosti NAFTA je navyše v priamom rozpore s nariadením EÚ 2024/1787, ktoré, ak nejde o poruchu či núdzový stav, odfukovanie a flérovanie zakazuje. Že je to na Slovensku reálny problém ukázal Greenpeace už v roku 2022, keď pomocou infračervenej kamery odhalil okom neviditeľných 31 prípadov únikov emisií metánu z plynárenskej infraštruktúry.

„Namiesto nezmyselných investícií do fosílnych projektov by malo Slovensko investovať do rozvoja obnoviteľných zdrojov prostredníctvom energetických spoločenstiev, keď si ľudia môžu vlastnú zelenú energiu vyrábať, sami ju spotrebúvať a tú prebytočnú aj zdieľať. Musíme investovať do riešení budúcnosti, nie do problémov minulosti,“ dodala Osvaldová.

Občianske združenie Chceme zdravú krajinu združuje miestnych obyvateľov, ktorí už šesť rokov bránia svoje ústavné právo na zdravé životné prostredie pred rizikami spojenými s prieskumom a ťažbou zemného plynu.

„Čistá voda a zdravá krajina je viac než zahraničný zisk. Ťažba malých ložísk zemného plynu pri Trnave nebude znamenať lacnejší plyn ani energetickú sebestačnosť Slovenska. Nejde o verejný záujem, ale o to, či si naplnia vrecká vlastníci ťažobných spoločností. O úrovni rizík pre podzemné vody svedčí aj to, že ťažba a dokonca aj prieskum ložísk zemného plynu sú na viac ako pätine územia Slovenska úplne zákazané, a to pre kvalitatívnu ochranu vodných zdrojov. Oprávnenosť našich námietok už dvakrát uznal aj Krajský súd v Trnave, ktorý v roku 2021 zrušil nezákonné rozhodnutia v prípade vrtov Malženice-1 a Madunice,“ uviedol riaditeľ o. z. Chceme zdravú krajinu Michal Daniška.

Organizácie žiadajú, aby sa projekt neposudzoval len v rámci zisťovacieho konania, ale aby prešiel kompletným procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. veľká EIA), aby sa stanovili jasné environmentálne požiadavky vrátane analýz celkových emisii CO₂eq a metánu, aby sa vyhodnotil vplyv projektu na kvalitu podzemných vôd a tiež aby sa zohľadnila kumulatívna záťaž životného prostredia v regióne.

Vyzývajú preto ministerstvo životného prostredia a okresný úrad v Hlohovci, ktorý vedie zisťovacie konanie, aby odmietli realizáciu projektu a postavili sa na stranu ochrany klímy a zdravia ľudí a nie na stranu ziskov súkromných spoločností a ich zahraničných vlastníkov.

Umelý výter kriticky ohrozenej hlavátky

Hlavátka podunajská je jednou z najvzácnejších a najväčších lososovitých rýb Európy, zároveň však patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Jej populáciu sa preto ochranári snažia zvýšiť umelým výterom. Ten má podľa Správy Tatranského národného parku zásadný význam.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:

Ekológia, Príroda

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.