Z Antarktídy až k predpovedi počasia: Extrémne situácie prichádzajú s väčšou intenzitou, hovorí Lucia Kaplan Pastíriková

Z Antarktídy až k predpovedi počasia: Extrémne situácie prichádzajú s väčšou intenzitou, hovorí Lucia Kaplan Pastíriková

Ako jedna z mála si sa vybrala na expedíciu do Antarktídy. Ako sa to udialo?

Bola som súčasťou dvoch expedícií v Antarktíde pred troma rokmi a pred rokom, čo je počas antarktického leta, teda našej zimy, približne od decembra do februára. Keďže študujem a venujem sa fyzickej geografii na Masarykovej univerzite, tak v rámci dlhodobejšieho zamerania aj na polárne oblasti som dostala jedinečnú príležitosť byť pracovne súčasťou 2 takýchto výprav, z ktorých okrem pracovného účelu som si odniesla množstvo intenzívnych zážitkov.

V rámci doktorandského štúdia som dostala príležitosť zúčastniť sa vedeckého projektu, ktorý vedie môj školiteľ. Moja dizertačná práca je zameraná na výskum v súvislosti so zameraním na permafrost, čo je trvalo zamrznutá pôda v tejto oblasti. Z pracovných skúseností bolo na expedíciách skvelé, že som mala možnosť vykonávať merania priamo v teréne, čo som predtým poznala len teoreticky. Tiež som mala príležitosť zažiť extrémne podmienky mimo civilizácie, čo bolo zaujímavé a obohacujúce. Na expedícii sme nemali mobilný signál, a tiež som tam bola bez internetu, čo spôsobilo špecifický kontakt s rodinou a domovom. Veľkým prínosom bolo aj to, že som spoznala odborníkov z rôznych vedeckých oblastí. Antarktída bola celkovo výzvou, ale aj skvelou príležitosťou a cennou skúsenosťou, či už pracovnou, alebo osobnou.

Meteorologička Lucia Kaplan Pastíriková navštívila Antarktídu: spoločná fotka tímu z roku 2022 Zdroj: Lucia Kaplan Pastíriková

Ako ťa oslovili alebo ako si sa dostala k tomu, že budeš súčasťou expedície?

Základom bolo venovať sa tejto téme. Už počas magisterského štúdia v Brne som mala tému zameranú na Antarktídu, spracovala som dáta, ktoré iní merali počas expedícií v tomto prostredí. Potom som sa rozhodla pokračovať na doktoráte. Dohodla som sa so svojím školiteľom, že na tejto téme budem ďalej pracovať, pretože ma to baví, a že budem pokračovať v rozvíjaní tejto práce.

Nešla som však na doktorát s očakávaním, že sa dostanem do Antarktídy, lebo aj keď bola tá šanca prítomná, vedela som, že dostať sa tam je napriek tomu veľmi jedinečné a nie je to samozrejmosť aj s dlhodobejším zameraním na túto tému. Nechcela som sa preto na to upínať, ale po niekoľkých rokoch venovaných tejto téme, tiež vďaka práci na školiteľovom projekte, tak trochu určite aj vďaka šťastiu, ale aj celkovo úsiliu, som dostala príležitosť byť súčasťou expedície. Keď mi túto ponuku prvýkrát dali, brala som to ako výbornú príležitosť, tešila som sa, ale zároveň som sa trochu bála, pretože predsa len človek nevie prvýkrát úplne do čoho ide.

Druhýkrát, keď som dostala ponuku opäť, ma to taktiež nesmierne potešilo a prekvapilo. Som za tieto dve skvelé príležitosti spätne naozaj veľmi vďačná.

Je fantastické, že vaša škola ponúka takéto možnosti. Vnímaš, že vďaka štúdiu v Česku máš väčšiu šancu dostať sa do terénu?

Myslím si, že tam je rozdiel. Samozrejme, úplne to porovnať nemôžem, pretože na Slovensku som na vysokej škole neštudovala. Som zo Slovenska, ale po gymnáziu som sa rozhodla študovať v Brne na Masarykovej univerzite. Masarykova univerzita má práve aj v súvislosti s výskumom v extrémnejším podmienkach jednu špecifickú výhodu, a to, že vlastní vedeckú stanicu v Antarktíde, čo nie je bežné pre univerzity.

Je to jediná univerzita, ktorá je vlastníkom vedeckej stanice v Antarktíde, pričom iné krajiny spravujú svoje stanice cez iné inštitúcie. To je niečo, čo robí Masarykovu univerzitu v tomto smere unikátnou. V Česku, na rozdiel od Slovenska, je väčší dôraz na spojenie teoretických poznatkov s praktickým výskumom, a to sa prejavuje aj v možnostiach dostať sa do terénu počas štúdia, aj keď tiež to nie je vždy jednoduché.

Meteorologička Lucia Kaplan Pastíriková na Antarktíde študovala permafrost Zdroj: Lucia Kaplan Pastíriková

Čo ťa príjemne alebo nepríjemne prekvapilo počas meraní v Antarktíde?

Prekvapil ma už samotný prvý pohľad na Antarktídu. Keď sme prišli, počasie bolo mrazivé a zamračené, takže sme moc toho nevideli. Každopádne to sme ešte neboli v cieľovej destinácii – na „našom“ ostrove. Prostredie bolo aj tam (po prílete na Južné Shetlandy) krásne a jedinečné, ale každému sa páči inak. Český výskum v Antarktíde prebieha už asi 20 rokov a väčšina ľudí to hodnotí aj tam pozitívne, aj keď sú aj výnimky, ktorí tam nemajú také pocity. Pre mňa to však bolo nádherné a jedinečné miesto.

Na ostrove Jamesa Rossa, kde sa nachádza vedecká stanica, je najväčšia odľadnená časť v rámci regiónu Antarktického polostrova. Týmto sa otvára možnosť výskumu nielen na ľadovcoch, ale aj na pôde, čo je zaujímavé pre moju výskumnú prácu. Okrem toho sa tam dajú študovať aj rôzne druhy živočíchov, ako tučniaky alebo tulene, a biológovia tam môžu skúmať machy, lišajníky a baktérie. Na Antarktíde sa nachádzajú aj nové baktérie, ktoré sú predmetom výskumu a môžu mať potenciál napr. pre medicínu.

A nie je to znepokojujúce, že sa na takomto mieste nachádzajú baktérie?

K tomu sa vyjadrím len stručnejšie, keďže to nie je môj obor záujmu v rámci práce, ale čo som sa dozvedela od kolegov, tak baktérie sú prakticky všade okolo nás, aj keď ľudia bohužiaľ často vnímajú baktérie v súvislosti napr. s kontamináciou prostredia. Ale baktérie sú skôr kľúčové pre všetky ekosystémy a bez nich by život na Zemi nefungoval tak ako ho poznáme. Takže baktérie netreba brať znepokojujúco, sú súčasťou bežných ekosystémov ako v Európe, tak aj v Antarktíde. Takže ich prítomnosť v tomto prostredí nie je až tak prekvapujúca, a tam ich kľudne nájdeme napr. v ľade, v pôde, vo vode, apod. Každopádne niektoré z baktérii nájdené na Antarktíde sú aj u nás rovnaké, ale niektoré boli nájdené len v tomto nehostinnom a chladnom prostredí.

Pripravovala si sa na expedíciu nejak špeciálne, napríklad návštevou kryokomory, otužovaním alebo niečím podobným?

Úplne nie. Z tohto hľadiska je asi najdôležitejšie, aby človek bol zdravý. Museli sme absolvovať základné prehliadky u praktického lekára, zubára a podobne. Prehliadky boli trošku podrobnejšie, ale stále v norme. Možno je fajn, keď človek má nejakú úroveň kondície predtým, aj keď si myslím, že ak ju nemá, tak ju veľmi rýchlo získa na Antarktíde. Tam človek robí veľa v teréne a hlavná práca je pre väčšinu výskumníkov práve vonku. Takže, keď je tam pekné počasie, treba to využiť. Mávame dni, keď pracujeme 12 až 14 hodín, niekedy za relatívne príjemného slnečného počasia pri teplotách okolo alebo nad 0 °C.

V čom konkrétne spočívala tvoja práca na mieste? Človek si nevie predstaviť, ako vyzerá tvoj deň, ako tam prebieha práca, kvôli ktorej si tam išla…

Pre mňa bolo zaujímavé, že tam neplatí bežný „zákon“, že je napríklad stanovený počet hodín, ktoré človek musí odpracovať za týždeň. Keď sme tam prišli na prelome decembra a januára pred troma rokmi, bolo takmer celý deň svetlo. Takže tam nefungujú klasické zákony o tom, že je tma a svetlo a podľa toho sa nejak tak intuitívne pracuje, aj keď istý režim tam samozrejme bol. Ale keď bolo pekné počasie, využívali sme ho naplno, boli sme dlho vonku. Naopak, keď bolo nepriaznivé počasie, spracovávali sme vzorky na stanici alebo sme oddychovali. V podstate všetko sa točilo okolo práce a počasia. To bol hlavný faktor, ktorý ovplyvňoval náš deň.

Meteorologička Lucia Kaplan Pastíriková navštívila Antarktídu. Toto je jej pracovná výbava do terénu Zdroj: Lucia Kaplan Pastíriková

To znie zaujímavo. Ako vyzeral bežný režim?

Bežný režim začínal ráno spoločnými raňajkami na stanici. Vstávali sme v určitý čas, väčšinou okolo 7:00-7:30. Po raňajkách sme vedúcemu expedície nahlásili, kde a kedy ideme. Bola aj knižka, do ktorej sme zapisovali príchody, odchody, kde ideme a v akom zložení. Vždy sme chodili v skupinách, niekedy minimálne v dvojiciach, niekedy v štvoriciach, záviselo to od zóny a bezpečnosti. Okrem toho sme nemali mobilný signál ani internet, až tento rok tam začali fungovať Starlink, ale aj tak je to viazané na stanicu.

To musí byť veľmi špecifická situácia. Ako ste teda zostávali v kontakte so svetom?

Používali sme satelitný telefón a medzi sebou sme využívali vysielačky. To bola pre mňa úplne nová skúsenosť. V teréne sme medzi sebou komunikovali iba cez vysielačky. Ak sme chceli byť v kontakte s rodinou, používali sme satelitný telefón, ale ten bol k dispozícii len v obmedzenej miere. Mali sme aj k dispozícii spoločný počítač, kde sme písali a odosielali cez spoločný email textové správy.

Napríklad ja som sa snažila ozývať sa aspoň každý tretí, či štvrtý deň domov. Bolo to ale bez príloh a fotiek, len textový popis, že sme v poriadku a čo sme napr. robili, ak bolo na to viac času, tak som rozpísala aj zopár nových zážitkov, skúseností, bavilo ma to zdieľať s najbližšími a informovať ich o tom, predsa len aj pre nich bola táto situácia dosť špecifická a boli zvedaví na to ako sa nám darí.

A aký to malo vplyv na tvoje vzťahy a na teba osobne?

Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť. Bola som odlúčená od rodiny a komunikovala som s nimi len cez tieto správy. Bolo to zvláštne, ale zároveň zvládnuteľné. Hlavne človek má možno skôr obavy vopred, pretože nevie v akej miere mu v takej oblasti budú tí najbližší chýbať, ale keď tam je zároveň s partiou dobrých ľudí a je dosť zamestnaný prácou, ktorá ho baví, o to viac v takom krásnom prostredí, tak nie je až tak veľa času myslieť na to odlúčenie. Každopádne o to viac sa potom aj teší domov.

Meteorologička Lucia Kaplan Pastíriková navštívila Antarktídu: spoločná fotka Slovákov z roku 2024 Zdroj: Lucia Kaplan Pastíriková

Zmenilo to tvoje vnímanie klimatickej krízy a stavu našej prírody?

Skôr to bolo tak, že som doteraz pracovala len s teoretickými údajmi. Môžem si preštudovať štúdie a výsledky, ale na Antarktíde je to úplne iné. Vidieť tie zmeny priamo v teréne je veľmi silné. S tými dátami z Antarktídy pracujem už dlhšie, takže vidím, ako sa mení napr. teplota vzduchu, pôdy a podobne. Je to síce viditeľné, ale skôr ide o sezónne zmeny, nie konštantný trend. Niektoré sezóny, roky sú teplejšie, a tie sa striedajú s chladnejšími. Nie je to tak, že by bol každý rok teplejší ako ten predošlý. Každopádne veľmi vidno vplyv týchto zmien napr. na ľadovcoch a na ich okrajových zónach.