Senát sudcu Klimenta bude čeliť disciplinárke. Podáva ju minister spravodlivosti, chce ich odchod z justície

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu minulý týždeň vyhovel sťažnosti sudkyne Denisy Cvikovej, ktorá po veľkých kauzách v justičných kruhoch skončila vo väzbe. Štrasburský súd teraz skonštatoval, že boli porušené jej práva na osobnú slobodu.

Špecializovaný trestný súd ešte v marci 2020 rozhodol o väzobnom stíhaní tejto sudkyne. Hoci ju nižší súd v lete 2020 prepustil na slobodu, Najvyšší súd ju vo väzbe nechal. Práve toto druhé rozhodnutie považoval Štrasburg za problémové.

Ľudskoprávny súd uzavrel, že Najvyšší súd Cvikovej väzbu predĺžil iba zo všeobecných dôvodov. Podľa ESĽP sudcovia nedostatočne odôvodnili alternatívne možnosti väzby, ktorými sú na Slovensku napríklad monitorovací náramok alebo peňažná záruka.

Slovensko má teraz zaplatiť bezmála 20-tisíc eur a ďalšie výdavky. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) v utorok povedal, že rezort podá disciplinárny návrh na stíhanie konkrétnych sudcov Najvyššieho súdu. „Riešením tejto situácie je, že takíto sudcovia v súdnictve by ani nemali byť,“ povedal Susko s tým, že zníženie platu za takéto pochybenie nie je postačujúce.

„ESĽP konštatoval, že senát 5T NS SR založil svoje rozhodnutie na dôvode, ktorý nielen že nebol vznesený prokuratúrou, ale naviac aj bez toho, aby poskytol sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k tomuto dôvodu, čím porušil zásadu rovnosti zbraní a zásadu kontradiktórnosti,“ spresnilo minulotýždňové rozhodnutie ministerstvo spravodlivosti.

Kaliňák chce zosobňovať

Cviková má po tejto kauze prerušený výkon funkcie. Medzi kritizovanými sudcami je aj Juraj Kliment, ktorý napríklad rozhodoval o väzbe pre advokáta Mareka Paru, dnes poradcu premiéra. Ústavný súd toto rozhodnutie zrušil s tým, že došlo k porušeniu práv na osobnú slobodu a porušeniu práva na slobodu a bezpečnosť. Sudca Kliment bol napríklad aj pri rozhodovaní o väzbe pre Roberta Kaliňáka – v máji 2022 ho práve tento senát Najvyššieho súdu prepustil na slobodu.

Šéf rezortu obrany Robert Kaliňák v reakcii na prípad sudkyne Cvikovej dodal, že peniaze na odškodné by mali zaplatiť sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí pochybili. Konkrétne už spomínaný senát 5T sudcu Juraja Klimenta. „Najvyšší súd neprikročil k žiadnej aktivite smerom k senátu 5T a k doktorovi Jurajovi Klimentovi,“ vyčítal Robert Kaliňák.

„Rozhodnutie je prelomové v tom, že je pomyselným spájacím lepom,“ povedal Kaliňák a opisoval podľa neho hydru, ktorá ničila demokraciu a konala nezákonne.

Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec Tibor Gašpar, ktorý je tiež stíhaný vo viacerých prípadoch, potvrdil, že na sudcu Juraja Klimenta podali trestné oznámenie. Rovnako aj na bývalého predsedu súdnej rady Jána Mazáka alebo exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú. Tolerovali vraj zvrhlosti, údajne kryli špinavosti justície a dopustili sa vraj marenia úlohy verejného činiteľa.

Štrasburg o razii v Moldave

Pri aktuálnom prípade sudkyne Cvikovej a odškodnom 20-tisíc eur hovorí Robert Kaliňák o zosobnení voči konkrétnym sudcom. Nejde pritom o ojedinelé rozhodnutie ESĽP voči Slovensku, keď musel štát zaplatiť peniaze poškodeným občanom.

Známy je prípad razie v Moldave nad Bodvou, keď v roku 2013 nabehlo do rómskej osady policajné komando, vtrhlo do ich príbytkov a mnohí ľudia skončili dobití a s modrinami. Polícia mala vtedy riešiť konflikty, ktoré vznikali medzi obyvateľmi a príslušníkmi zboru.

V roku 2020 v Štrasburgu rozhodli, že prvým dvom sťažovateľom, zbitým Rómom, musí Slovensko zaplatiť po 20-tisíc eur a ďalšie tisíce za právne a administratívne výdavky. Išlo o rozhodnutie voči dvom konkrétnym zbitým mužom – Rolandovi Dančovi a Róbertovi Rybárovi.

Zaplatil to štát, vyplatenú ujmu nikomu konkrétnemu nezosobňovali. Minister Kaliňák však v rozhodnutí Štrasburgu v prípade Cvikovej a v prípade zbitých Rómov vidí rozdiel. Tvrdil, že v kauze z Moldavy nad Bodvou išlo len o odškodné za prieťahy v konaní. Nie je to však celá pravda.

Štrasburský ESĽP riešil aj policajný zásah priamo v obydliach na Budulovskej. Skonštatoval, že v prípade razie v Moldave došlo k porušeniu zákazu neľudského zaobchádzania. Naše orgány nepreukázali, prečo policajti využili donucovacie prostriedky.

„Vláda nepreukázala, že použitie sily proti sťažovateľom na účel ich zaistenia počas policajnej akcie na Budulovskej ulici dňa 19. júna 2013 bolo nevyhnutné a nebolo neprimerané. V dôsledku toho je Štát zodpovedný, podľa článku 3 Dohovoru, za zranenia, ktoré dané osoby v uvedený deň utrpeli," skonštatoval Štrasburg v rozsudku.

Súd okrem iného spochybnil aj samotné vyšetrovanie razie, v ktorom našiel závažné nedostatky. O prípade rozsiahlo informovala novinárka Veronika Prušová z Denníka N, ktorá o kauze napísala aj knihu.

Minister Kaliňák sa policajtov z razie zastal a robí to dodnes. Dodal, že ak by Štrasburg spochybnil samotnú raziu, ďalšie orgány by museli vyvodiť dôsledky. „Keď príde rozsudok o tom, že polícia zlyhala alebo mala tento surový zákrok v Moldave nad Bodvou, ktorý je podľa mňa hyperbolizovaný zásadným spôsobom, potom by museli postúpiť smerom k policajtom a aj ku mne, pretože som ten zákrok policajtov kryl. Ale také sa nikdy nestalo,“ povedal Kaliňák. Kauzu razie v Moldave dodnes považuje za politickú pomstu.

Po rozhodnutí ESĽP v roku 2020 o odškodnom pre dvoch mužov prišlo aj ďalšie prelomové rozhodnutie. Ministerka Mária Kolíková iniciovala ospravedlnenie obyvateľom osady. Vláda a ďalší sťažovatelia, ktorí sa v tom čase už súdili so Slovenskou republikou v Štrasburgu, uzavreli takzvaný zmier.

Po rozhodnutí voči oškodnenej dvojici Dančo a Rybár totiž bolo pravdepodobné, že ESĽP podobne rozhodne aj v prospech ďalších ôsmich obyvateľov z Moldavy. Vláda pristúpila k mimosúdnemu vyrovnaniu a zaviazala sa zaplatiť 110-tisíc eur. Európsky súd pre ľudské práva tento zmier medzi Slovenskom a zbitými z Moldavy akceptoval, konanie ukončil skôr a rozhodnutie zverejnil v júni 2022.