Opustil Donald Trump Ukrajinu? (analýza Financial Times)

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.

V Donaldovi Trumpovi vyvolal pondelkový telefonát s Vladimirom Putinom nádej na svetlú budúcnosť „rozsiahleho OBCHODU“ medzi Ruskom a Spojenými štátmi, „keď sa skončí toto katastrofálne ‚krviprelievanie‘“.

Poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov uviedol, že tón dvojhodinového rozhovoru bol taký priateľský, že ani jeden z prezidentov nechcel ako prvý položiť telefón. Ukrajinci a spojenci v Európe však mali pocit, že sú opustení.

Trump navrhuje pápeža

Nešlo len o to, že americký prezident podľa všetkého nevyvíjal na Rusko žiadny tlak, aby dosiahlo prímerie. Podľa oficiálneho stanoviska o obsahu telefonátu dal Trump tiež jasne najavo, že Spojené štáty sa vzdávajú úlohy sprostredkovateľa v úsilí o ukončenie vojny a nechávajú Moskvu a Kyjev, aby si veci vyriešili sami.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred dôsledkami. „Pre nás všetkých je kľúčové, aby sa Spojené štáty nedištancovali od rozhovorov a úsilia o mier, pretože jediný, kto z toho profituje, je Putin,“ uviedol vo vyhlásení po rozhovore s Trumpom.

Prečítajte si tiež:

Preslávila ho fotografia, ako v zákope číta Snyderovu knihu. Dnes veliteľ odkazuje, že „debilnejšie“ úlohy ešte nedostal

Pozorovatelia to po viac ak bol po viac ako troch rokoch konfliktu vnímajú ako bod obratu. Zdalo sa, že prezident, ktorý sľúbil ukončiť vojnu na Ukrajine hneď v prvý deň svojho druhého funkčného obdobia, si umýva ruky a necháva Ukrajinu napospas agresorovi.

Tento telefonát potvrdil najhoršie obavy Európanov: že amerického prezidenta zviedlo Putinovo vábenie a je pripravený prikloniť sa k Moskve a zapredať Kyjev. Trump mal dokonca návrh, kto by mohol nahradiť Spojené štáty v úlohe sprostredkovateľa: Pápež Lev XIV. „Vatikán... vyhlásil, že by mal veľký záujem o usporiadanie rokovaní,“ napísal na Truth Social.

4fotky v galérii Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a pápež Lev XIV. počas stretnutia vo Vatikáne Zdroj: FB/Володимир Зеленський

Víťazstvo pre Putina

V telefonáte európskym lídrom po rozhovore s Putinom Trump podľa dvoch osôb oboznámených s rozhovorom naznačil nielen to, že sa sťahuje, ale aj to, že nemá v úmysle vyvíjať ďalší tlak na Moskvu, kým prebiehajú bilaterálne rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Pre Trumpa to predstavovalo obrat o 180 stupňov.

Len pred vyše týždňom sa pripojil k ostatným západným lídrom a pohrozil Rusku zavedením nových odvetných opatrení, ak nezavedie okamžité prímerie. Samotný Trump neskôr v pondelok pred novinármi priznal, že ani nezopakoval svoje predchádzajúce požiadavky voči Putinovi, aby zastavil útoky na civilné oblasti na Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

„So Švédskom sme bojovali 21 rokov,“ vyhrážali sa Rusi Ukrajincom na rokovaniach

„Tento telefonát s Trumpom bol pre Putina víťazstvom,“ povedal bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine Steven Pifer, ktorý v súčasnosti pôsobí v Centre pre medzinárodnú bezpečnosť a spoluprácu na Stanfordovej univerzite. „Dal jasne najavo, že k prímeriu v dohľadnom čase nedôjde, takže Rusko môže pokračovať vo vojne. A stále sa nebudú uplatňovať žiadne ďalšie sankcie.“

Zdá sa, že Trump a Putin sa dohodli, že Rusko a Ukrajina budú viesť priame rozhovory, ktoré nadviažu na rokovania v Istanbule z minulého piatka. Putin uviedol, že Rusko je pripravené spolupracovať s Ukrajinou na „memorande o možnej budúcej mierovej dohode“. To by zahŕňalo „zásady, na ktorých by bola mierová dohoda založená“, a „možné prímerie na určitý čas, ak sa dosiahnu určité dohody“.

4fotky v galérii Rozhovory Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom zvyčajne pútajú pozornosť médií, keďže Rusi s Američanmi boli desiatky rokov v studenej vojne Zdroj: REUTERS/Maxim Shemetov

Toto nie je naša vojna

Napriek tomu sa objavili nejasnosti, o čom Putin hovoril. Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ oboznámený s telefonátmi o myšlienke memoranda povedal, že „nikto nevie, čo to je, aký je na to dôvod [a] prečo je to dôležité“. Samotný Zelenskyj v pondelok neskoro večer novinárom povedal, že návrh memoranda je pre neho „neznámy“.

„Rusi budú viesť rozhovory na nízkej úrovni, vymieňať si rôzne dokumenty a medzitým pokračovať v boji,“ povedal Bill Taylor, ktorý v rokoch 2006 až 2009 pôsobil ako americký veľvyslanec na Ukrajine. „Ako dlho ešte bude Trump tolerovať všetky tieto prieťahy?“

Prečítajte si tiež:

Ako by Ukrajina mohla rozbiť spojenectvo západných štátov (názor Gideona Rachmana)

Túžbu Spojených štátov stiahnuť sa z konfliktu už niekoľko týždňov naznačoval samotný Trump, ale aj minister zahraničných vecí Marco Rubio a viceprezident JD Vance, ktorí opakovane vyjadrovali frustráciu z Ruska a Ukrajiny rovnakou mierou. Vance v pondelok novinárom povedal, že Spojené štáty možno nakoniec budú musieť povedať: „Toto nie je naša vojna.“

„Budeme sa ju snažiť ukončiť, ale ak sa nám to nepodarí, nakoniec povieme: ‚Viete čo? Stálo to za pokus, ale už to nebudeme robiť.“ Trump to zopakoval, keď novinárom v Bielom dome povedal, že sa „niečo stane“, aby sa vojna ukončila. „A ak sa to nestane, jednoducho sa stiahnem a oni budú musieť pokračovať. Toto bola európska situácia a mala zostať európskou situáciou.“

4fotky v galérii Následky nedávneho ostreľovania v Donecku, REUTERS/Alexander Ermochenko Zdroj: reuters

Zbližovanie s Moskvou

Niektorí odborníci považujú Trumpovu túžbu nezapájať sa za pochopiteľnú. „Prístup každej strany spočíval v tom, aby sa Trump nahneval na druhú stranu, a to bolo vo svojej podstate deštruktívne,“ povedal Peter Slezkine z think-tanku Stimson Center. „Ak sa mu podarí prinútiť obe strany, aby spolu hovorili, a vyradiť seba samého z hry, môže to byť potrebné na to, aby sa veci pohli.“

Podľa iných sa však zdá, že Trump má teraz väčší záujem o zblíženie s Moskvou než o vyriešenie vojny. „V tejto chvíli sa zdá, že Trump považuje normalizáciu rusko-amerických vzťahov za cieľ sám osebe,“ povedal Andrew Weiss, viceprezident Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. „Všetko ostatné je podriadené tomuto cieľu.“

Prečítajte si tiež:

Pravda, lži a zrada Ukrajiny (názor Aleca Russella)

Putinova zjavná ochota otáľať by mohla vychádzať zo sebavedomia Ruska, ktoré sa týka vojenského vývoja jeho plnohodnotnej invázie na Ukrajinu, kde zintenzívnilo ofenzívne operácie na veľkých úsekoch frontovej línie.

Ukrajinský vojenský hovorca uviedol, že v okolí strategického mesta Pokrovsk na východe Ukrajiny a severne od neďalekého Torecka zúria „ťažké boje“. Na diaľnicu, ktorá slúži ako kľúčový logistický uzol, pravidelne útočili drony, čo ohrozovalo operácie Ukrajiny v tejto oblasti, tvrdia vojaci.

Rusko ešte nedosiahlo svoje ciele

Ukrajinská analytická skupina DeepState, ktorá má blízko k armáde, označila situáciu za „nepriaznivú“ pre kyjevské sily a uviedla, že ruské jednotky „prebíjajú pozície a približujú sa k administratívnej hranici Doneckej oblasti“ – jednej z oblastí, ktoré Rusko jednostranne anektovalo v roku 2022, ale ktorú zatiaľ plne neovláda.

Mapa DeepState, na ktorej sleduje zmeny na frontovej línii, ukazuje Rusov necelých päť kilometrov od tejto hranice, kde sú boje najintenzívnejšie. Získanie celej východnej Doneckej oblasti, spolu so susednými Luhanskou, Chersonskou a Záporožskou oblasťou, teda ďalšími tromi oblasťami, ktoré anektovala v roku 2022, zostáva pre Moskvu kľúčovým vojenským cieľom.

Prečítajte si tiež:

Trumpovo krymské ultimátum Ukrajine je hanebné (názor Redakčnej rady Financial Times)

Jej armáda utrpela pri plnení tohto cieľa ťažké straty. Na rokovaniach s ukrajinskými predstaviteľmi v Turecku minulý týždeň Rusko podmienilo akékoľvek prímerie tým, že Kyjev stiahne všetky svoje sily zo všetkých štyroch regiónov. Rob Lee z Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky, uviedol, že Rusku sa darí postupovať pozdĺž frontovej línie a dokáže naverbovať veľké množstvo vojakov.

„Z vojenského hľadiska si myslím, že Rusko môže zatiaľ vydržať boje vzhľadom na trvalý nábor dobrovoľníkov,“ povedal. „Ruské vedenie pravdepodobne verí, že môže ešte zlepšiť svoju pozíciu na bojisku.“

S blížiacim sa letom sa poveternostné podmienky stanú priaznivejšími pre ofenzívne operácie, čo by mohlo byť pre Rusko výhodné, povedal Lee. „Rusko stále nedosiahlo svoj minimálny cieľ obsadiť celú Doneckú a Luhanskú oblasť . . . takže sa môže pokúsiť zabrať čo najviac územia v lete predtým, ako sa začne vážnejšie angažovať v rokovaniach.“

Na článku spolupracoval James Politi vo Washingtone

© The Financial Times Limited 2025. Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.