Uložiť článok

Tvorcovia filmu Ema a smrtihlav odhaľujú paralely medzi minulosťou a súčasnosťou, najmä v kontexte šírenia nenávisti a predsudkov.

Režisérka Iveta Grófová, producentka Zuzana Mistríková, herec Milan Ondrík a slamerka Veroni Gyenge sa v otvorenej diskusii dotkli tém národnostnej identity, generačných tráum a nebezpečenstva nenávistných jazykov.

Film Ema a Smrtihlav citlivo zobrazuje osudy ľudí na južnom Slovensku počas Slovenského štátu.

Prečítajte si tiež:

Slampoetka Gyenge Veroni: Mojimi zbraňami sú slová. Zlo rastie tam, kde sa mu nikto nepostaví (podcast)

Veroni Gyenge, umelkyňa s maďarskými koreňmi žijúca na Slovensku, v kontexte filmu zdôraznila počas debaty o filme prepletenosť identít v našom regióne:

„Uvedomila som si, že nie sme takí odlišní. V histórii sme mali spoločné body, kde sme čelili tomu istému. Akoby sa to vytratilo, každý sa zaoberá svojou históriou zvlášť a nechceme si pripustiť, že je aj spoločná. Generačné traumy Slovákov aj Maďarov sme možno nevyriešili, lebo sme to riešili oddelene.“

16fotiek v galérii Cinematik, Milan Ondrik, Ema a smrtihlav Zdroj: CINEMATIK

S jej názorom súhlasil aj herec Milan Ondrík, ktorý sa podelil o svoju osobnú skúsenosť s prekonávaním predsudkov:

„Spomínam si na jeden moment. Som čistokrvný Slovák z Oravy, kde bol ‚Maďar‘ nadávka. Až neskôr som si uvedomil, aké sú tie predsudky divné a zakorenené. Na Slovensku sa už aj my Slováci vieme medzi sebou požierať, takže nepotrebujeme ani Maďarov, ani Poliakov, ani Čechov.“

Ondrík zároveň vyzdvihol silu osobných príbehov v historických zlomoch: „Osobný príbeh týchto ľudí je najdôležitejší, bez ohľadu na okolnosti, aj keby bola svetová vojna. Keď vám dnes zomrie dieťa, je vám jedno, či je vojna. Pre vás končí svet,“ zamyslel sa.

Prečítajte si tiež:

Alexandra Borbély o filme Ema a smrtihlav: Slovenskí filmári sú odvážni a prinášajú zrkadlo (rozhovor)

Ako si sám zaspomínal, jeho detské vnímanie vojny bolo formované lokálnou históriou:

„Kedysi cez našu dedinu Liesek išiel front a vtedy ma zaujímali vojnové veci, asi ako každého chlapca. Naháňali sme sa v lese a uvedomil som si, že tá história nebola tak dávna, lebo drevo na bunkroch bolo ešte neprehnité… A roky neskôr, keď som si myslel, že točíme vojnový film o našej temnej histórii (hovorí o filme Ema a Smrtihlav, pozn. red.), ale po zhliadnutí som zistil, že sme natočili súčasný film v historických kostýmoch a kulisách. To ma desí, lebo všetko berieme akosi ľahkovážne. Obávam sa, že sme nepoučiteľní.“

16fotiek v galérii Ema a smrtihlav Zdroj: PubRes

Režisérka Iveta Grófová vníma silné paralely medzi minulosťou a súčasnosťou, najmä v kontexte šírenia nenávisti:

„Keď som to začala písať, ešte nebola vojna na Ukrajine, ale v spoločnosti už bol prítomný strach a nacionalistické tendencie sa zvyšovali. Vtedy som si hovorila, že neviditeľný nepriateľ je najhorší. Tam sa prebúdza najviac strachu a nenávisti, lebo nemá konkrétnu podobu. Teraz mi to príde veľmi podobné, všetky informácie, ktorým nevieme uniknúť, sú nehmatateľné. Je to vojna v nás a len my rozhodujeme, či sa necháme zviesť nenávisťou, alebo pochopíme rôzne vrstvy, v ktorých sa tento svet deje.“

Producentka Zuzana Mistríková ju doplnila s tým, že zdôraznila pretrvávajúce následky historických udalostí a dôležitosť dialógu: „Bratislava bola pred vojnou križovatkou jazykov a kultúr, prirodzeným centrom. Ako to, že sa to už nikdy nevrátilo späť? Keď začne kvapkať nenávisť, rybník sa možno zrevitalizuje, ale už sa nikdy kompletne nespamätá. Bratislava a to, čo sa tu dialo, je ukážkovou situáciou, aké následky prináša vzbudzovanie nenávisti.“

Film Ema a Smrtihlav sa dotýka aj citlivej témy povojnového vysťahovania Maďarov z južného Slovenska.

16fotiek v galérii Ema a Smrtihlav Zdroj: CINEMATIK

Grófová pritom odhalila, že pri skúmaní archívnych materiálov spoznala zložitú povahu doby: „Pre mňa sa tá predstava o gardistovi začala sprítomňovať do malicherných, obyčajných ľudí. Ale zase, nemôžem to úplne zľahčovať. Samozrejme, boli tam aj správy o reálnych udalostiach, kde tí mladí, ktorí mali odvahu spievať maďarskú hymnu na slovenskej omši, skončili vo väzení. Takže zlo tam bolo prítomné, ale často z nevedomosti alebo hlúposti.“

Veroni Gyenge pre Aktuality.sk uzavrela: „Film Ema a smrtihlav veľmi pekne poukázal na to, že sme tu žili spolu, všetci sme rozprávali nejakým pomixovaným jazykom, ale pritom máme toľko veľa spoločných vecí… Buďme otvorení a nevysmievajme sa jeden druhému, neubližujme si, lebo všetci sa môžeme stať jeden deň menšinou.“

16fotiek v galérii Projekciu filmu Ema a smrtihlav k uvedeniu na STVR moderovala Veroni Gyenge Zdroj: Bontonfilm

Film Ema a Smrtihlav v kontexte výročia konca druhej svetovej vojny slúži ako silná pripomienka krehkosti mieru, dôležitosti vnímania spoločnej histórie a nebezpečenstva, ktoré pramení z nenávistných jazykov a neochoty poučiť sa z minulosti. Aj vyjadrenia tvorcov a hercov otvárajú dôležitý dialóg o tom, ako minulosť formuje našu prítomnosť a prečo je dôležité hľadať spoločné porozumenie namiesto prehlbovania rozdielov.