Uložiť článok

„Celý jeho životný príbeh je aj sebaspytovaním a pátraním po vlastnej vine. Pomáhal spoluvytvárať režim, ktorý ho neskôr uväznil a zbavil zamestnania, ktorý ho šikanoval, týral a zničil mu zdravie. Veľmi v sebe reflektoval to, ako mohol uveriť. Ale takých ľudí boli státisíce, no len jednotlivci si boli ochotní vinu priznať." Michal Hvorecký napísal komiks o Milanovi Šimečkovi - Súdruh Disident.

Milan Šimečka. Československý filozof, literárny kritiky, spisovateľ… a disident. Paradoxne pôvodne komunista z presvedčenia – a teda súdruh, ktorého neľudský režim a jeho prekuknutie vypľuli až do polohy disidenta.

A ak ho vtedy nemali v láske komunisti a vtedajšia moc, dnes ho nemá v láske rovno v jeho potomkoch moc súčasná, vo svojom premiérovi formovaná vtedajšími komunistami.

V rozhovore s Michalom Hvoreckým sa dozviete:

- prečo zvolil formu komiksu;

- ako sa súdruh Šimečka staval k zločinom komunizmu;

- o precitnutí a plači po invázii z augusta'68;

- prečo Šimečka nepodpísal Chartu'77;

- o paradoxe dnešných súdruhov demokratov;

Máme tu samé paradoxy. Komiks ako niekdajší nositeľ „ľahších“ tém, a potom rozpor spojenia Súdruh Disident. Na jednej strane označenie pre člena komunistickej strany či sympatizanta s komunizmom, na druhej disident, teda človek, ktorý bol z najhlbšej podstaty odporca režimu. Na aké ľady ste sa to vydali?

Komiks už dávno nie je len „ľahký“ žáner. Dospel a v uplynulých desaťročiach sa komiksy píšu aj na veľmi vážne témy ako sú migrácia či naša minulosť. Z nemčiny som dokonca prekladal komiks o jednom boxerovi z koncentračného tábora.

Pokúsili sme sa urobiť dielo, ktoré je pre mladých aj dospelých a komiksovou rečou rozpráva o jednej z najvýznamnejších osobností našich dejín. O Milanovi Šimečkovi. Názov vymyslel Peter Šimečka, jeho syn a brat známejšieho novinára Martina Milana Šimečku.

Dlho sme si mysleli, že sa komiks bude volať „Môj súdruh Milan Šimečka“. Vychádzalo to z jeho veľmi známej eseje Náš súdruh Winston Smith. Milan Šimečka mal celý život pocit, že je osudovo spojený s knihou Georgea Orwella 1984. Tak trochu sa identifikoval s hrdinom knihy, s Winstonom Smithom. To sa ale rodine Šimečkovcov zdalo jednostranné. Peter Šimečka spontánne povedal: „Veď on bol taký súdruh disident.“ Keď sme názov počuli, okamžite sme si ho prisvojili.

Ale cítite ten rozpor: súdruh ako súčasť obávaného režimu, a potom disident ako jeho odporca?

S týmto paradoxom pracujeme v celom príbehu. Náš komiks nie je nekritickou poctou Šimečkovej osobnosti. Veľmi otvorene sa vyrovnávame s rôznymi aspektmi jeho osobnosti, života a diela. Základom knihy je aj to, že Milan Šimečka v päťdesiatych rokoch uveril idei lepšieho sveta.

Vychádzalo to z veľmi osobných príčin. Bol sirota. Otec spáchal samovraždu. Pravdepodobne pre vážnu chorobu, ktorou trpel. Mama mu zahynula v roku 1944 pri bombardovaní Ostravy. Milan Šimečka spomínal, ako ju vlastnoručne vyhrabával z trosiek domu, pretože nestihla ujsť do krytu.

Pocit outsiderstva a samoty vyústil v Šimečkovej mladosti až do toho, že uveril v štát a komunistickú stranu. Ako mladý filozof a marxista v 50. rokoch aktívne podporoval systém.

Miroslav Kusý, blízky priateľ Milana Šimečku, v jednom rozhovore vysvetľuje, prečo vtedy mladí vstupovali do Komunistickej strany. Svoj vstup odôvodnil tým, že pochádzal z robotníckej rodiny. Jeho otec bol za slovenského štátu väznený za roznášanie letákov na 1. mája. Vzdor voči predchádzajúcemu režimu sa pretavil do vstupu jeho syna Miroslava do Komunistickej strany. Mala byť predzvesťou lepších zajtrajškov. Prípad Milana Šimečku bol iný...

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:

Rozkol v Smere, November ’89, Robert Fico

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.