Iránu už nezostalo veľa spojencov, stále ho však podporuje Rusko: Prečo sa oba režimy vzájomne potrebujú

Rusko a Irán v súčasnosti prehlbujú svoje strategické partnerstvo, ktoré vychádza zo spoločných záujmov a vzájomnej potreby čeliť tlaku západných sankcií.

Obidve krajiny sú dnes pevne prepojené nielen ekonomicky, ale aj vojensky, čo výrazne ovplyvňuje ich postoj k aktuálnemu blízkovýchodnému konfliktu.

Po útoku Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia Moskva jednoznačne podporila Teherán, pričom prezident Vladimir Putin označil americký zásah za nevyprovokovanú agresiu a prisľúbil Iránu diplomatickú aj politickú pomoc.

Prečítajte si tiež:

Donald Trump vyzval na dodržiavanie prímeria. Irán útok na Izrael po jeho vyhlásení popiera

Americký zásah proti Iránu a reakcia Moskvy

Do napätého geopolitického prostredia medzi Iránom a Izraelom nedávno zasiahli aj Spojené štáty. Prezident Donald Trump rozhodol o vojenskom zásahu proti Iránu. Americké stíhačky a ponorky zaútočili na tri kľúčové jadrové lokality v Natanz, Isfahane a Fordowe. Tieto údery sú súčasťou širšej reakcie na vývoj, ktorý sa začal po útoku Hamasu na Izrael a pokračoval izraelskými operáciami proti Hizballáhu a pádom Asadovho režimu v Sýrii. Dnes USA oznámili prímerie medzi Izraelom a Iránom, hoci Tel Aviv tvrdí, že iránska armáda ho porušila.

V reakcii na tieto útoky podnikol Irán v pondelok raketový útok na americkú leteckú základňu Al Udeid v Katare. Hoci útok nespôsobil žiadne zranenia, prezident Trump ho označil za „slabú odpoveď“ a zároveň vyzval Teherán aj Tel Aviv na zastavenie bojov.

Irán vopred varoval Spojené štáty a katarské úrady prostredníctvom diplomatických kanálov, čo Trump označil za „pozitívne gesto“. Najvyšší vodca Iránu Ayatollah Ali Khamenei zároveň v oficiálnom vyhlásení zdôraznil, že Irán si nebude nechať nič diktovať: „Na nikoho neútočíme, no nikdy neprijmeme, aby niekto útočil na nás. Nepodriadime sa žiadnej agresii – to je logika iránskeho národa.“

2fotky v galérii Ruský prezident Vladimir Putin si podáva ruku s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arakčím počas stretnutia v Kremli v Moskve 23. júna 2025. Zdroj: reuters

Putin sa zastal iránskych islamistov

Kremeľ na vývoj situácie zareagoval rázne. Prezident Vladimir Putin počas stretnutia s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbasom Arakčím v Moskve označil útok USA na Irán za „nevyprovokovanú absolútnu agresiu“, ktorá „nemá žiadne opodstatnenie ani ospravedlnenie“.

Podľa ruského lídra Moskva podniká konkrétne kroky, aby „poskytla pomoc iránskemu ľudu“. Na rokovaní sa okrem Putina zúčastnili aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, poradca prezidenta Jurij Ušakov a šéf Hlavného spravodajského riaditeľstva ruského generálneho štábu Igor Kostjukov, čo len podčiarkuje vážnosť, akú Moskva situácii prikladá.

Iránska strana na stretnutí zopakovala, že čelí koordinovanej agresii zo strany USA a Izraela a koná v rámci svojho práva na obranu. „Naša obrana má legitímny charakter,“ uviedol Arakčí. Ešte pred samotným rokovaním zdôraznil predstaviteľ iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmail Bagai, že Teherán má „jasné očakávania“ od Ruska, založené na strategickom partnerstve – tak na pôde OSN, ako aj v rámci regionálnej spolupráce.

Irán, ktorý nedávno vstúpil do skupiny BRICS, ktorú Rusko pomáhalo zakladať, symbolizuje spájanie síl ne-západných rozvíjajúcich sa ekonomík. Táto integrácia zdôrazňuje záujem oboch krajín na spoločnom ekonomickom a politickom raste mimo tradičných západných štruktúr.

Prečítajte si tiež:

Blízky východ na pokraji totálnej vojny? Prečo Izrael útočí na Irán práve teraz? (otázky a odpovede)

Vojenské prepojenie Moskvy a Teheránu

Vzťahy medzi Moskvou a Teheránom sa výrazne prehĺbili po tom, ako Rusko vo februári 2022 spustilo plnoformátovú inváziu na Ukrajinu. V reakcii na rastúcu izoláciu Ruska zo strany Západu Irán sa stal jedným z kľúčových partnerov Kremľa. Západné spravodajské služby a analytici následne obvinili Teherán z dodávok vojenských dronov, ktoré boli nasadené proti ukrajinskej civilnej infraštruktúre.

Podľa medializovaných správ mohla Moskva za túto techniku zaplatiť netradičným spôsobom – zlatými rezervami. Konkrétne sa hovorí o transfere približne 1,8 tony zlatých tehál v hodnote vyše 100 miliónov dolárov, ktoré boli údajne prevedené iránskej spoločnosti Sahara Thunder. Tento prípad poukazuje na to, ako sankciami zasiahnuté krajiny hľadajú alternatívne spôsoby vysporiadania obchodu mimo tradičných finančných mechanizmov.

Zároveň sa objavili indície, že Teherán požiadal Moskvu o podporu v rozvoji svojho jadrového programu, čo by ešte viac prehĺbilo strategický význam tohto partnerstva a mohlo mať dôsledky aj pre širšiu bezpečnostnú rovnováhu na Blízkom východe.

Spoločný nepriateľ ako základ aliancie

V rámci medzinárodnej politiky Rusko otvorene kritizuje Izrael za kroky, ktoré podľa neho eskalujú konflikt s Iránom. Prvý podpredseda výboru Štátnej dumy pre medzinárodné záležitosti Alexej Čepa uviedol, že Moskva odsudzuje izraelské akcie, no zároveň zdôrazňuje svoju pripravenosť pôsobiť ako sprostredkovateľ na zníženie napätia a hľadanie mierového riešenia. „Sme pripravení vystúpiť ako sprostredkovateľ a veľmi nás znepokojuje možná ďalšia eskalácia,“ povedal Čepa v rozhovore pre Lenta.ru.

V podobnom tóne sa vyjadril aj ďalší významný ruský politik Andrej Klimov, ktorý zdôraznil mierotvornú rolu Ruska: „My všeobecne sa snažíme do takýchto konfliktov nezapájať. Náš prezident vedie prácu súvisiacu s hľadaním mierového riešenia. Preto Vladimir Putin telefonoval predstaviteľom Iránu, Izraela aj Spojených štátov. Zaoberáme sa mierotvornou činnosťou.“

Rusko tak pokračuje v pragmatickej politike, ktorej podstatou je posilňovanie partnerstiev s krajinami, ktoré zdieľajú jeho záujem o multipolárny svet bez dominantnej západnej prevahy.

Známym príkladom tohto prístupu je aj vyjadrenie ruského televízneho moderátora Sergeja Mardana, ktorý jasne pomenoval logiku moskovskej politiky:„Samozrejme, Rusko by malo byť priateľom Iránu, pretože v politike aj v živote je všetko veľmi jednoduché. Ak máte nepriateľa a nepriateľ má partnerov a spojencov, jeho partneri a spojenci sú automaticky vašimi nepriateľmi. Ilúzie o tom nemôžu existovať. Keďže Izrael je kľúčovým spojencom Spojených štátov, ... samozrejme, máme záujem na oslabení Izraela a podpore jeho protivníkov.“

Táto veta vystihuje pôvod súčasnej ruskej zahraničnej politiky na Blízkom východe – pragmatizmus, geopolitický realizmus a túžbu rozšíriť svoj vplyv prostredníctvom partnerstiev, ktoré môžu byť pre Moskvu strategicky výhodné v konfrontácii so Západom.