Natáliu Štojkovú priviedol k umeniu strýko. Pravidelne chodila na výstavy prác študentov VŠVU a dúfala, že raz tam uvidí aj tú svoju. Jej snom bolo študovať grafický dizajn v Bratislave. Mala však smolu a na prijímačkách skončila tesne pod čiarou. Nechcela čakať, či bude mať o rok viac šťastia, a tak sa prihlásila na viacero vysokých škôl vo Veľkej Británii.
Nastúpila na grafický dizajn do Nottinghamu. „Počas konzultácií si môj mentor všimol moju náklonnosť k experimentálnym médiám a odporučil mi prestúpiť do Londýna, čo bol kľúčový moment v mojom štúdiu,“ spomína. Prvý rok po príchode do britskej metropoly bol náročný, Natália tak chcela v magisterskom štúdiu pokračovať doma alebo v Prahe.
„Paradoxne to bolo ešte náročnejšie. Pripravila som sa najlepšie, ako som vedela, ale v mojom portfóliu chýbali klasické projekty typografie, plagátov či produktového dizajnu, a tak ma opäť zamietli,“ hovorí. Bolo to frustrujúce, no vďaka odmietnutiu dostala možnosť študovať na prestížnych umeleckých školách v Londýne. A štipendium k tomu.
Prijali ju na Royal College of Art. „Vtedy som si uvedomila, že anglické umelecké prostredie poznám lepšie než domáce, a napriek mojej chuti vrátiť sa domov sa mi bude pravdepodobne viac dariť v Anglicku,“ dodáva Natália. Hoci by sa rada vrátila domov, o rok bude mať možnosť požiadať o britské občianstvo a čoraz viac nad tým premýšľa.
V rozhovore s Natáliou Štojkovou sa dočítate:
– prečo bolo štúdium na Slovensku jej prvou voľbou, a ako sa nakoniec ocitla v Anglicku;
– ako prebiehajú prijímačky na umelecké školy v Londýne;
– ako vyzeralo jej štúdium v Anglicku
– či pocítila brexit a ako sa po ňom Londýn zmenil
– či uvažuje nad návratom domov.
Odchod mi nedával zmysel
Vyštudovali ste matematické gymnázium, no rozhodli ste sa študovať grafický dizajn v Anglicku. Ako ste sa k tomu dostali?
Vždy som sa chcela venovať kreatívnemu odboru. Pod vplyvom môjho strýka som už počas štúdia na matematickom gymnáziu plánovala štúdium architektúry. Pochádzam z rodiny, kde boli výtvarné umenie, architektúra a kultúra všeobecne prítomné.
Pravidelne som navštevovala Prieskumy (verejné prehliadky semestrálnych prác študentov a študentiek, pozn. red.) na Vysokej škole výtvarných umení. Práve na nich ma oslovil grafický dizajn ako spájanie funkčnosti s umením, ako aj slobodou tvorby, keďže vám stačí iba notebook a môžete byť kdekoľvek na svete.
Prečo ste sa rozhodli práve pre Anglicko?
Štúdium v zahraničí nebolo mojou prvou voľbou. Prihlásila som sa na umelecké školy v Bratislave a Prahe, no neuspela som. Do umeleckých ročníkov vtedy prijali okolo desať študentov a študentiek. Skončila som tesne pod čiarou. Musela som sa rozhodnúť, či rok počkám a skúsim to znovu, alebo pôjdem na iný odbor. Nechcela som čakať, a tak som hľadala možnosti v zahraničí. Cez agentúru ma prijali na viacero škôl vo Veľkej Británii.
Zvyčajne je prvou voľbou slovenských študentov vysoká škola v zahraničí. Prečo bola vašou Bratislava?
Bratislavu mám úprimne rada. So strýkom pravidelne navštevujeme umelecké výstavy, divadlá, tanečné predstavenia či vernisáže študentov, a vždy som si predstavovala, že raz budem medzi nimi. Mojím plánom bolo zostať v Bratislave alebo v Prahe. Nad štúdiom v zahraničí som vtedy ani neuvažovala.
Plánovala som ostať blízko domova, a zároveň som nechcela rodičov finančne zaťažovať. Mala som v Bratislave nielen rodinu a priateľov, ale aj prácu, ktorá ma napĺňala, takže odchod mi vtedy nedával zmysel. Dnes už takmer štyri roky pracujem na diaľku pre bratislavskú kultúrnu organizáciu. Moje prepojenie s Bratislavou je stále silné.