Bronislava KOVÁČIKOVÁ patrí k mladým tváram v slovenskom herectve. Hoci ju diváci môžu poznať z televízie aj filmov, priznáva, že najviac zo seba vie dať na divadelných doskách.
„Zmysel to má vtedy, keď je človek naozaj zanietený. Najdôležitejší je chtíč a talent. Človek tým musí žiť,” hovorí o vášni k herectve.
V rozhovore s Bronislavou KOVÁČIKOVOU sa dozviete:
– Ako sa jej darí zvládať intenzívne divadelné tempo;
– prečo mladí herci musia byť k sebe úprimní;
– aké sú reálne šance mladých hercov presadiť sa v televízii či divadle;
– čo si myslí o stave kultúry na Slovensku.
Máte toho veľa?
Už od čias vysokej školy som sa snažila venovať herectvu vo vyššom tempe. Prioritne som sa sústredila na divadlo. Momentálne mám v repertoári viac ako 10 inscenácií. Jedna sa skúša zhruba dva mesiace. Nedávno som dokončila skúšobný proces novej divadelnej hry Hitlerov prezident v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH). Teraz budem mať chvíľku od skúšania pauzu. A od septembra ma čaká práca na novej divadelnej inscenácii.
Diváci ma môžu aktuálne vidieť aj v jednom televíznom projekte – Lásky v Istanbule.
Keď ste hovorili o štúdiu, konkurencia je pomerne silná už na škole, nie?
Odbor činoherné herectvo na VŠMU ukončí okolo 12 hercov ročne. Počet voľných miest v divadlách je obmedzený, talentovaných mladých hercov je veľa. Znamená to, že ide o pomerne vysoko konkurenčné prostredie. Niektorí sa môžu ešte uchytiť v televíziách, ale príležitostí nie je až toľko.
Sú študenti už počas štúdia pod tlakom pedagógov, aby začali hrať v divadle alebo seriáloch?
Niektorí už počas školy hosťujú v rôznych divadlách alebo dostanú príležitosť zahrať si v seriáli. Žiaden tlak zo strany pedagógov necítiť, naopak, dbajú o to, aby aktivity mimo školy nešli na úkor vyučovania.
Osobnú skúsenosť mám s účinkovaním v Slovenskom národnom divadle. Už ako prváčka na vysokej škole som získala pomerne výraznú vedľajšiu úlohu kaderníčky Fanny Angerer v hre Sissi (Úteky Alžbety Rakúskej). Hrala som po boku Táni Pauhofovej, Tomáša Maštalíra, Anny Javorkovej, Gabriely Dzuríkovej či Ľubomíra Pauloviča.
Čím je táto profesia špecifická?