Aktivistka Ľubica Trubíniová: Novely uľahčili výrub a ťažbu v lesoch a obmedzili kompetencie stráže prírody (podcast)

O tom, aký pestrý bol rok 2024 a čo ďalšie sa udialo nám v podcaste EKOcaste povedala aktivistka Ľubica Trubíniová z Klimatickej koalície a zakladajúca členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Vypočujte si náš podcast:

Ako hodnotíte situáciu týkajúcu sa ochrany životného prostredia a klimatických zmien a udalostí v roku 2024 na Slovensku?

Bohužiaľ, bola by som veľmi rada, keby som ju mohla hodnotiť lepšie, ale musím povedať, že to bolo zlé a veľmi zlé. A čo je takisto veľmi smutné, je, že nevidíme trend zlepšenia tejto situácie. Skôr to vyzerá tak, že sa to každým dňom, týždňom, mesiacom tejto súčasnej vlády zhoršuje.

Zámerne som spomenula súčasnú vládu, lebo to je situácia, ktorá vznikla po nástupe súčasnej vládnej koalície k moci.

Samozrejme, v oblasti ochrany životného prostredia to ani predtým nebola idylka. V podstate, od novembra 1989 boli za každej vlády veľké problémy, pretože životné prostredie bolo na chvoste záujmu výkonných politikov, vlád a ministerstiev. Aj keď za predošlej vlády, keď bol ministrom životného prostredia pán Budaj, nám trošičku ako keby svitalo na lepšie časy. Určite nemôžem hodnotiť ani jeho ministrovanie, respektíve ministrovanie jeho ministerstva, výhradne, kladne, lebo aj tam boli veľké problémy, ale ak by som to mala zhrnúť do jednej vety, tak to bolo asi také: že jednooký medzi slepými kráľom.

8fotiek v galérii Aktivistka Ľubica Trubíniová v podcaste EKOcaste Zdroj: Marek Orihel

Aké sú najväčšie environmentálne výzvy, ktorým Slovensko čelí?

Dá sa povedať, že čelíme veľkým environmentálnym výzvam na každom kroku a v každej oblasti, do ktorej sa pozrieme. V každej oblasti života spoločnosti. Nielen na Slovensku súvisí súčasná globálna situácia veľmi úzko s krízou biodiverzity a klimatickou krízou. Otvára sa nám obrovské pole opatrení, ktoré by sme mali urobiť, aby sme si chránili životné prostredie pre svoju vlastnú existenciu a podľa možnosti aj pre čo najvyššiu kvalitu nášho život na planéte Zemi.

Na druhej strane, by sme tieto opatrenia, kroky a prístupy k ochrane prírody a biodiverzity mali robiť samozrejme a s prioritným aspektom na ochranu klímy. Pretože klíma je súčasťou životného prostredia a veľmi podstatne ovplyvňuje stav biodiverzity, čiže stav všetkého živého na Zemi. To je tak tesne prepojené, že sa to nedá oddeliť.

No a Slovensko má v tomto smere veľmi veľké dlhy, ktoré sa, bohužiaľ za súčasnej vlády nesplácajú, ale, naopak, teda hlavne rezort životného prostredia ako keby nakladá svojimi rozhodnutiami a svojimi konkrétnymi aktivitami nové a nové problémy. Či už si zoberieme napríklad otázku o legislatívy, buď tvorby nových zákonov, alebo novelizácie existujúcich zákonov, Za ten niečo vyšše rok sme boli svedkami toho, že sa novelizovalo veľké množstvo zákonov. Osobitne napríklad zákon o ochrane prírody a krajiny bol už najmenej trikrát otvorený a novelizovaný.

A teraz hovorím o troch novelách, ktoré veľmi významným spôsobom a veľmi negatívne zasahujú do toho, ako bude vyzerať ochrana prírody a krajiny v ďalších rokoch na Slovensku.

Ak mám povedať konkrétne detaily, tak tieto novely výrazne uľahčili výrub a ťažbu v lesoch a výrazne obmedzili kompetencie stráže prírody. To znamená silne limitujú dohľad nad ochranou prírody v praxi, priamo v teréne.

Ako je možné, že sa dokážu dostať do zákonov také aktivity, voči ktorým mala byť naša príroda chránená?

Súvisí to s nastavením pána ministra Tarabu a jeho vedenia a, samozrejme, to veľmi úzko súvisí aj s ekonomickým a technokratickým zameraním celej vlády, ktorá nereflektuje dostatočnú problematiku životného prostredia vo svojej činnosti. Pán Taraba už po svojom nástupe, vo svojich prvých verejných prejavoch, dal veľmi jednoznačne najavo jeho priority a skôr sa nám zdalo, že sa na post ministra životného prostredia dostal človek, ktorý zrejme pôvodne chcel byť a mal byť ministrom hospodárstva. Vo svojich verejných prejavoch totiž jednoznačne akcentoval dôležitosť investícií a ekonomických parametrov, návratnosti, nákladov a podpory ekonomického rozvoja a hospodárskych výsledkov.

Aké sú vaše rady pre bežných ľudí, ktorí chcú žiť ekologickejšie a prispieť k zlepšeniu životného prostredia, napríklad už aj na Vianoce?

Absolútna väčšina súčasných environmentálnych problémov, nielen na Slovensku, ale všeobecne vo svete, pramení z prílišnej orientácie na materiálnu spotrebu a na materiálny konzum. Tento konzum a spotreba je možná len za cenu toho, že sa extrémne ťažia všetky surovinové a prírodné zdroje planéty. Bohužiaľ, doterajšia výroba a technologické postupy boli také, že to, čo sme v prírode a planéte zobrali, to sme nevracali alebo vracali len vo veľmi malej miere. A zdroje sme neobnoviteľne spotrebovali. Tým podstatne meníme aj podmienky našej existencie. Nehovoriac o tom, že trebárs za fungovania najmä dnešných vyspelých civilizácií nenávratne vyhynuli stovky až tisícky živočíšnych a rastlinných druhov, pomerne nenávratne ničíme aj klímu, v ktorej budú musieť žiť naše deti a ich deti.

Chceme viac materiálnych statkov, ako keby práve ten blahobyt a pohodlie boli to najdôležitejšie, ten najdôležitejší zmysel ľudského života. Osobne si myslím, že práve vianočný čas je veľmi vhodný a príhodný na to, aby sme sa zamysleli nad svojím životom. Aby sme si uvedomili, čo nás robí šťastnými a že zmysel života nespočíva v materiálnom, hmotnom konzume, ale spočíva vo vzťahoch medzi ľuďmi a vo vzťahoch k okolitému svetu.

Ale úplne najdôležitejšia zložka je duchovno. A to hovoria všetky náboženstvá. Nemusíme byť len veriaci, aby sme videli, že hlbší zmysel nášho života aj šťastie sme schopní nájsť vtedy, keď neberieme veci povrchne a nepodliehame povrchnému materiálnemu konzumu a sústredíme sa na hlbšie, duchovnejšie aspekty nášho života a na naše vzťahy k svetu.

Ak to mám zhrnúť do praktickej rady, tak menej kupovať, menej spotrebúvať, viac sa sústrediť na bytie, na spokojné radostné chvíle s našimi blízkymi a na bytie v prírode, lebo človek je neoddeliteľnou súčasťou prírody. Menej egoizmu a menej zamerania sa na seba samého, na seba samú, ale viac si všímať práve tých druhých ľudí, všímať si ich potreby, zaujímať sa o nich. Vianoce, našťastie, väčšina zatiaľ naozaj trávi v kruhu rodiny, alebo v kruhu iných blízkych ľudí. Aj o tom hovorí napríklad budhizmus.

A keď som spomenula budhizmus, chcela by som spomenúť aj kresťanstvo - konkrétne pápežovu encykliku Laudato si', teda podobné duchovné obrátenie sa dovnútra, do seba a do hĺbky, ako aj k iným ľuďom a ich potrebám. Laudato si' je vynikajúcim zhrnutím a vhľadom do tém ochrany životného prostredia a sociálne slabších ľudí a skupín. Čiže Vianoce sú ideálnym časom na jej prečítanie a rozjímanie nad pápežovými myšlienkami.

8fotiek v galérii Aktivistka Ľubica Trubíniová v podcaste EKOcaste Zdroj: Marek Orihel

Viac si vypočujte v našom podcaste.

Čo sa ešte v podcaste Ekocaste dozviete?

• Aká je práca ekologických aktivistov a organizácií?
• V čom zlyháva Ministerstvo životného prostredia?
• Ako vníma problematiku odpadového hospodárstva či zálohovacieho systému?

Prečítajte si tiež:

Je kremácia naozaj ekologickejšia? Odborníčka radí, ako zvoliť šetrný pohreb (podcast EKOcast)

Všetky naše podcasty nájdete na stránke Aktuality.sk/spravy/podcasty/. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.