Uložiť článok

„Vtedajšie médiá pravdivé informácie zamlčiavali a problémy bagatelizovali. Zatajovala sa vyššia životná úroveň na Západe a zveličovali sa tamojšie problémy s chudobou,” tvrdí pamätník Nežnej revolúcie.

Článok vychádza ako súčasť série k 35. výročiu Nežnej revolúcie.

Policajti na Národnej triede v Prahe brutálne zbili študentov obuškami a jeden z nich to neprežil, znelo éterom západných médií večer 17. novembra 1989. Zvesť o údajnej smrti študenta po zákroku Verejnej bezpečnosti ešte viac umocnila dôvody, pre ktoré ľudia vyšli do ulíc. Herci a študenti spustili Nežnú revolúciu, národ sa pridal.

Vtedajší študent Martin Šmíd sa však dodnes teší pevnému zdraviu a žije. V skutočnosti sa ho na Národnej triede nikto ani len nedotkol. Jeho meno je tak spojené s úplne prvým hoaxom v novodobých dejinách našej krajiny. Na udalosť, ktorá ho odvtedy sprevádza celý život, hoci v nej figuruje vlastne len fiktívne, nespomína s nadšením.

„Nie som rád, keď ma s tým niekto spája, pretože celá fáma vlastne nie je o mne, ale iba o mojom mene. Mimochodom, týka sa aj ďalšej osoby. Môjho menovca,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk študent z éry Nežnej revolúcie, dnes pätdesiatnik Martin Šmíd.

Na výročie dňa študentstva, teda 17. novembra 1989, bol aj on na pôvodne povolenej, napokon pomerne masovej študentskej demonštrácii na Albertove. Postupne sa zmenila na politickú manifestáciu proti režimu, študenti sa vybrali na Vyšehrad a napokon do centra Prahy – sledovaní neustále eštébakmi, formovali sa aj šíky policajtov.

Počas pochodu ulicami Prahy atmosféra hustla – policajti študentov vyzývali, aby sa rozišli. Nechali im jednu bezproblémovú únikovú cestu, ktorú okrem iných využil aj Martin Šmíd. Tí, čo dorazili na Národnú triedu, dostali od príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, teda esenbákov, bitku.

Na druhý deň sa začala šíriť fáma o smrti študenta matematicko-fyzikálnej fakulty. Z neznámych dôvodov ju iniciovala vrátnička internátu v pražskej Tróji – Šmíd ju nepoznal. Na rovnakej fakulte študoval aj jeho menovec, ktorý ale na demonštrácii nebol.

O rozšírenie správy sa zaslúžili aj disident Petr Uhl a korešpondent agentúry Reuters Michael Žantovský, ktorý ju posunuli do západných médií. Potom sa ešte vynoril príslušník Štátnej bezpečnosti Ľudovít Zifčák s tvrdením, že mal zohrať rolu mŕtveho študenta.

Keď sa správa začala šíriť, prišiel na vysokoškolský internát redaktor z programu Studio 7 Československého rozhlasu. Martina Šmída požiadal, aby správu o svojej smrti dementoval.

„Hovoril som, že síce žijem, ale mám tu zbitých kamarátov a že zásah bol brutálny. Naivne som si myslel, že moje slová idú rovno do éteru, takže som sa cítil ako hrdina. Samozrejme to ale predtáčali, takže to všetko vystrihli alebo vôbec nepustili,“ uviedol Šmíd pre web Paměť národa.

Potom ho ešte kontaktoval redaktor vtedajšej Československej televízie, ale nahrávka študentovej výpovede vznikla chaoticky: kameraman omylom točil čiernobielo a Martin Šmíd sa cítil veľmi nekomfortne.

„Bol som hrozne nervózny. Už nikdy by som nechcel vyzerať tak, ako som vyzeral vtedy v tých 19 rokoch. Mal som medzeru po vyrazenom zube a nervózne som sa kýval.“

Redaktor mu položil otázku, čo hovorí na to, že bol vyhlásený za mŕtveho. „Odpovedal som, že sa mi to nepáčilo, ale keď som videl zranených kamarátov, uvedomil som si, že niekto so slabším srdcom tam naozaj mohol umrieť. A v tej chvíli na mňa siahla smrť.“ Televízia ale jeho odpoveď zostrihala, takže vo verzii, ktorú nakoniec odvysielala, Martin Šmíd na otázku, čo na to hovorí, odpovedá len: „Siahla na mňa smrť.“

Dezinformácia bola dokonaná.

Martin Šmíd v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí, ako sa dnes venuje výskumu dezinformácií a analyzuje tento fenomén na sociálnych sieťach. Má to však súvis s fámou o mŕtvom študentovi? Viac sa dočítate v rozhovore.

V rozhovore s Martinom ŠMÍDOM sa ďalej dozviete:

prečo a ako vznikla fáma o jeho smrti počas Nežnej revolúcie,
ako táto nepravdivá informácia ovplyvnila jeho život a aké mal pocity počas a po revolúcii,
aký názor má na vtedajší režim a rozdiely medzi životom v socializme a demokracii,
prečo sa začal venovať výskumu dezinformácií a čo zahŕňa jeho aktuálna práca,
ako vidí súčasný nárast populizmu, manipuláciu s informáciami a ich vplyv na mladú generáciu.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:

Komunizmus, Zákon o vysokých školách, Študenti

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.