Pozrite si s nami prehľad správ z oblasti životného prostredia, ktoré sa za posledný týždeň stali doma či v zahraničí.
Aktuálny EKO výber pripravila redaktorka Martina Beňová.
Na Slovensku je nedostatok vlahy
Nedostatok vlahy je takmer na celom území Slovenska. Výrazné až extrémne pôdne sucho je približne na polovici územia Slovenska. Extrémne sucho zasahuje takmer štvrtinu územia a vyskytuje sa najmä na západnom Slovensku, miestami na strednom Slovensku a na severovýchode. (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.
„V povrchovej vrstve (nula až 40 centimetrov) je najhoršia situácia na západnom Slovensku a lokálne aj na severe a severovýchode, kde je extrémne sucho. V hlbšej vrstve je extrémne sucho miestami najmä v severnej polovici územia, na severozápade a severovýchode Slovenska,“ uviedli odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Zásoba vody v pôde a relatívne nasýtenie je podľa SHMÚ v povrchovej vrstve desať až 20 percent na Záhorí a v okolí Bratislavy. Miestami na Záhorí a v západnej časti Podunajskej nížiny je nasýtenie 20 až 30 percent. Na väčšine Podunajskej nížiny, na Záhorí, juhu stredného Slovenska a v Košickej kotline je nasýtenie zväčša 30 až 50 percent.
„Hodnoty pod 50 percent sú lokálne aj na Spiši, Liptove a Zemplíne. V hlbšej vrstve (40 až 100 centimetrov) je najnižšie nasýtenie 30 až 40 percent ojedinele na Podunajskej nížine, Záhorí a lokálne aj v Juhoslovenskej kotline, Košickej kotline a Zemplíne,“ priblížili.
Najvyšší deficit pôdnej vlahy je mínus 120 až mínus 100 milimetrov v okolí Trenčína a Dubnice, tvrdí SHMÚ. Deficit eviduje aj na hornej Nitre, na Pohroní, Honte a v podhorí Malých Karpát. Nedostatok vlahy je takmer na celom území Slovenska. Normálne podmienky sú podľa SHMÚ len na jednom percente územia.
„V týždni od 3. do 9. marca sa zrážky nevyskytli takmer na celom území Slovenska. Len lokálne boli usadené zrážky do jedného milimetra. Po teplotnej stránke bol týždeň veľmi teplý a aj slnečný, čo spôsobilo, že bol vysoký výpar,“ skonštatovali odborníci. Poukázali tiež na to, že najvyššia teplota vzduchu bola 22 stupňov Celzia na Žitnom ostrove. Najnižšie klesla teplota na mínus desať stupňov na Orave.
Cementárne využívajú alternatívne palivá
Cementárne využívajú v súvislosti s dekarbonizáciou alternatívne palivá vyrobené z odpadu. Tepelná energia z týchto palív nahrádza energiu z uhlia a ich nespáliteľná časť, popol, sa stáva súčasťou cementu. Informoval o tom Zväz výrobcov cementu (ZVC) SR, ktorý priblížil, že slovenské cementárne v minulom roku nahradili 75 % tepla z fosílnych palív.
Cementárne minulý rok energeticky zhodnotili 374 000 ton alternatívnych palív vyrobených z odpadu, pričom na celkovom palivovom mixe cementární sa podieľali 75 %. Ušetrili tak takmer 230 000 ton uhlia, čím výrazne znížili svoju uhlíkovú stopu, uviedol zväz.
Využívanie alternatívnych palív pri výpale slinku je podľa ZVC dlhoročný trend. Výhodou by mala byť nižšia uhlíková stopa a pomoc s odkláňaním odpadov od skládkovania. Namiesto toho, aby sa odpad, ako napríklad nerecyklovateľné plasty, ukladal bez využitia na skládke, je v spracovateľských závodoch upravovaný na palivo. „Takéto alternatívne palivo vyrobené z nerecyklovateľného odpadu, ktoré sa využíva v cementárňach, spĺňa prísne kvalitatívne a ekologické parametre,“ priblížil riaditeľ ZVC Rudolf Mackovič.
Zväz skonštatoval, že slovenské cementárne využívajú moderné technológie a spĺňajú sprísnené emisné limity, ktoré sú rovnaké v celej Európe. Využívajú sa alternatívne palivá vyrobené na Slovensku, ale pre malú výrobnú kapacitu lokálnych výrobcov sa ich časť dováža aj zo zahraničia.
„Využívanie a spracovanie slovenského odpadu ako alternatívneho paliva ovplyvňuje najviac slovenská legislatíva. Slovensko musí do roku 2035 znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na maximálne desať percent, ale postup našich zákonodarcov minulý rok bol v rozpore s týmto cieľom a na Slovensku je tak stále preferované neekologické skládkovanie odpadu,“ upozornil Mackovič. Na zníženie skládkovania a zvýšenie využívania odpadu by podľa neho pomohlo zvýšenie poplatkov za jeho ukladanie na skládkach.
PIENAP čistil skalné sutiny
Od zachovania skalných sutí v Pieninách závisí existencia stoviek druhov fauny a flóry. Správa Pieninského národného parku (PIENAP) preto nedávno pracovala na čistení sutí od náletových drevín.
„Medzi klenoty Pienin na týchto sutiach patrí takzvaný králik Zawadského - chryzantéma pieninská a tiež motýľ jasoň červenooký. Vzácny jasoň, aby prežil, potrebuje skalné sute a vápencové bralá, kde rastie hostiteľská rastlina, ktorou sa živia húsenice tohto motýľa,“ vysvetlili ochranári. Podmienkou sú aj blízke kvetné lúky, ktoré zabezpečujú dostatok medonosných rastlín pre takzvaného imága, teda dospelého jedinca motýľa.
Práve preto sa pracovníci Správy PIENAP-u v posledných mesiacoch venovali čisteniu skalných sutí od náletových drevín. Väčšinou zarastajú druhmi ako lieska obyčajná, slivka trnková, smrek obyčajný a ďalšie dreviny.
„Vhodným riešením, ako sa zbaviť biomasy z výrubu, je štiepkovanie. Skalné bralá a skalné sute majú vysokú ekologickú hodnotu, nájdeme tu stovky rastlín a živočíchov. Aby skalná suť mohla fungovať, treba vytvárať vhodné podmienky pre život rastlín a živočíchov. Nesmú ju brzdiť náletové dreviny. Zo sute je potrebné vyrúbané dreviny odstrániť, stiahnuť mimo sute, aby jej dynamika bola zachovaná,“ dodávajú ochranári. Cieľom týchto opatrení je, aby jasoňa červenookého mohli v jeho prirodzenom prostredí stretnúť aj ďalšie generácie návštevníkov.
Výzvy, ktoré čakajú našu prírodu: ako je na tom Národný park Pieniny?
Séria videí má pomôcť predchádzať stretom s medveďmi
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) v spolupráci s odborníkmi pripravuje sériu 30 videí o slovenských divokých šelmách. Ich cieľom je pomôcť predchádzať zbytočným stretom ľudí a týchto zvierat, informovala riaditeľka SGI Veronika Jursová Prachárová.
Autormi projektu sú filmár Dominik Jursa, odborník na medvede Michal Haring a Oliver Lačný. V úvodných epizódach Haring objasní základné fakty o medveďoch a vyvráti viaceré rozšírené mýty. Diváci sa napríklad dozvedia, že medvede nie sú teritoriálne zvieratá, čo dokazujú takzvané medvedie stromy, a že pôsobia ako akýsi „doktori lesa“.