Umelá inteligencia vs. planéta: AI spotrebúva extrémne množstvá energie a vody, čo s tým? (rozhovor)
Diskusia/ 1Uložiť článok
9 min. čítania
07. okt. 2024 o 12:30
9 min. čítania

Umelá inteligencia vs. planéta: AI spotrebúva extrémne množstvá energie a vody, čo s tým? (rozhovor)

Umelá inteligencia spotrebúva extrémne množstvá energie a vody, zhoršuje klimatickú krízu (rozhovor)
Umelá inteligencia spotrebúva extrémne množstvá energie a vody, zhoršuje klimatickú krízu (rozhovor) Zdroj: istock, Stephanie Hare a úprava redakcia
Uložiť článok
Už nemôžeme viesť rozhovor o klíme bez toho, aby sme nemali vážnu diskusiu o AI, hovorí Stephanie Hare.

Článok pripravil technologický magazín Živé.sk.

Umelá inteligencia má množstvo problémov. Medzi najzásadnejšie výzvy patria otázky etiky a jej negatívny dopad na životné prostredie. Hoci si mnohí sľubujú značné posuny v rámci riešenia etických problémov od novej európskej legislatívy - Aktu o umelej inteligencii, legislatíva ani zďaleka nepokrýva všetky situácie.

Otvára sa navyše oveľa zásadnejšia otázka, o ktorej sa na verejnosti pomerne málo diskutuje. Ide o znepokojivé environmentálne dopady novej technológie začínajúc s výrobou čipov a extrakciou surovín na to potrebnou, cez výrobu a prepravu materiálov, až po prevádzkovanie energeticky náročných centier.

Spoločnosti už teraz kvôli vývoju AI nedokážu plniť svoje klimatické záväzky. Stále je však pomerne nízka miera povedomia a dostupných štúdií o dopadoch umelej inteligencie na životné prostredie. Výskumníci sa dlhé roky nevedeli k dátam vôbec dostať, tak museli hľadať kreatívne spôsoby, ako ich odvodiť z verejne dostupných informácií.

O regulácii umelej inteligencie a jej environmentálnych dopadoch sme sa rozprávali s výskumníčkou a autorkou knihy Technology is not neutral: a short guide to technology ethics Stephanie Hare. Rozhovor vznikol na konferencii Judgment day spoločnosti Alanata.

V rozhovore sa dočítate:

  • Či prispeje Akt o umelej inteligencii k riešeniu etických problémov AI.
  • Ako sa dá AI regulovať na medzinárodnej úrovni.
  • Prečo umelá inteligencia značne spomaľuje zelenú tranzíciu
  • Aké má nová technológia environmentálne dopady.
  • Či sa v budúcnosti môžu stať chatboty verejným statkom.

TIP: Pozrite si aj prvú časť rozhovoru:

Spoločnosti sa nemôžu tváriť, že nenesú za zlyhania AI zodpovednosť. Problémy musia riešiť (rozhovor)

Stephanie Hare je výskumníčkou, komentátorkou a analytičkou v oblasti technológií, etiky a politiky. Vo svojej práci skúma etický rozmer digitálnych inovácií a prispieva k formovaniu informovanejšej spoločnosti a spravodlivejšej digitálnej budúcnosti.Bola vybraná do programu BBC Expert Women a získala fellowship v Foreign Policy Interrupted. Pravidelne prispieva do rádia a televízie a jej články sa objavili v Financial Times, The Washington Post, Guardian/Observer, Harvard Business Review a WIRED. Predtým pracovala v spoločnostiach Accenture, Palantir a Oxford Analytica a držala Alistair Horne Visiting Fellowship na St Antony's College v Oxfordskej univerzite. Získala titul PhD a MSc na London School of Economics and Political Science (LSE) a BA na University of Illinois v Urbana-Champaign, vrátane ročného pobytu na Université de la Sorbonne (Paris IV). Jej populárna kniha Technology Is Not Neutral: A Short Guide to Technology Ethics bola vybraná ako jedna z najlepších kníh leta 2022 podľa Financial Times. Aktuálne vedie reláciu na BBC s názvom Artificial Intelligence Decoded.

Regulovať treba, nemôžeme však čakať zázraky

Väčšina prípadov použitia, o ktorých sme v predchádzajúcom rozhovore diskutovali, je zakázaná novou európskou legislatívou – Aktom o umelej inteligencii. Ako vnímate túto legislatívu? Myslíte si, že dostatočne rieši všetky tieto etické problémy?

Vôbec nie. Je to však dobré miesto na začiatok. Bolo by dosť neférové očakávať, že jeden právny predpis pokryje všetky riziká a všetky scenáre, najmä keď sa technológia vyvíja tak rýchlo. V skutočnosti jednou z výziev nebude nevyhnutne regulácia technológie ako takej, ale regulácia jej použitia.

Žiadna regulácia nikdy nepokryje všetko alebo nebude stačiť. Ide o položenie základov a vývoj, aby sme držali krok s rýchlym napredovaním technológií.

Vždy totiž existuje obava, že regulácia môže brániť inováciám. Spojené štáty sú plné ľudí, ktorí sa o tom hádajú. Nie je to len problém USA. Je to vlastne takmer všade – nechceme obmedzovať inovácie. Ľudia pracujúci v oblasti AI nemôžu mať oboje.

Minulý rok trávili veľa času rozprávaním o tom, ako by AI mohla viesť k vyhynutiu ľudstva ako takého. Dávajú riziko umelej inteligencie na úroveň pandémií alebo jadrových vojen. Nemôžete mať takéto vyhlásenia, tvrdiť, že AI by mala byť regulovaná, a potom bojovať s akýmkoľvek pokusom o reguláciu. Práve teraz si sami tak trochu odporujú.

Myslím si, že EÚ si zaslúži veľké uznanie. Akt o umelej inteligencii schválili teraz v roku 2024, ale začali na tom pracovať ešte pred pandémiou a pokračovali v tom aj počas pandémie, keď o tom žiadna iná krajina ani len neuvažovala. Spojené štáty sú pozadu. Spojené kráľovstvo je pozadu. Európska únia viedla. Prvou krajinou, ktorá regulovala AI, však bola Čína. Nesmieme zabúdať, že Čína má svoj vlastný názor na etiku a vlastný prístup k regulácii. Nemali by sme to ignorovať. V súčasnosti by sme to mali študovať a zistiť, prečo robia to, čo robia. Existuje totiž šanca, že iné krajiny by mohli nasledovať ich príklad.

Žiadna regulácia nikdy nepokryje všetko alebo nebude stačiť. Ide o položenie základov a vývoj, aby sme držali krok s rýchlym napredovaním technológií.

Niektoré krajiny značne zaostávajú v regulácii. Myslíte si, že by medzinárodná regulácia pomohla vyriešiť etické problémy, o ktorých sme hovorili?

Bola by som rada, keby došlo k nejakej medzinárodnej regulácii. Som len skeptická, v akej oblasti by sa to dalo urobiť. V kontexte AI vojny by to išlo. Štáty, ktoré podpísali medzinárodné normy, ako sú Ženevské dohovory, by pravdepodobne boli ochotné tieto otázky preskúmať a spolupracovať na nich. Podobne by sa to mohlo týkať čohokoľvek, čo sa bude týkať volieb, keďže to, samozrejme, bude mať vplyv aj na demokraciu. Tento konkrétny prípad by sa však mohol lepšie riešiť na národnej úrovni.

Mať pracovné skupiny, ktoré sa stretávajú, rozprávajú sa a zdieľajú osvedčené postupy, by mohlo byť oveľa rýchlejšie ako regulácia a zároveň umožňujú brať do úvahy kultúrne špecifiká. USA, Nemecko alebo iné federálne systémy budú mať v porovnaní s Francúzskom odlišný názor na to, ako bezpečne uskutočniť voľby v dobe AI. To neznamená, že sa stále nemôžu jeden od druhého učiť. Nepotrebujú nevyhnutne prijímať nové medzinárodné normy. Potrebujú len debatovať.

ilustračná snímka ilustračná snímka Zdroj: istock

Musíme sa teda zamyslieť nad tým, v ktorej oblasti je AI vhodné regulovať na medzinárodnej úrovni. Pravdepodobne to bude zahŕňať vojnu, národnú bezpečnosť a ďalšie kritické oblasti – možno aj klímu. Spôsob, akým budujeme AI, bude mať obrovský globálny vplyv na spotrebu elektriny, energie a vody.

Otázkou je, kde sa chystáme umiestniť a postaviť nové dátové centrá. Ako zabezpečíme udržateľnosť AI? Už nemôžeme viesť rozhovor o klíme bez toho, aby sme nemali vážnu diskusiu o AI. Vieme, že AI bude mať enormný dopyt po klimatických zdrojoch. Štáty budú musieť spolupracovať.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:
Rozhovor
Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.
OSZAR »