Čo môžu pracujúci urobiť, ak ich prepustí umelá inteligencia? (názor Sarah O’Connorovej)

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.

Autorka je komentátorka a zástupkyňa šéfredaktorky Financial Times.

Jedného dňa v marci stál na chodníku pred sídlom spoločnosti Uber v Londýne muž s úhľadne zastrihnutou bielou bradou. V ruke zvieral priehľadný plastový obal, ktorý obsahoval hromadu listov, vytlačených e-mailov a starostlivo popísanú, rukou nakreslenú mapu.

Deaktivovaný vodič

Ghulama Qadira spoločnosť Uber „deaktivovala“ v roku 2018 po tom, čo podľa jeho slov došlo k zmätku v súvislosti s cestujúcou, ktorá mu zaplatila v hotovosti, keď aplikácia zrušila jej cestu. Snažil sa spoločnosti Uber vysvetliť, čo sa stalo (preto tá mapa), ale vraj ho nikto nevypočul. Dokonca do toho zapojil aj svojho poslanca.

Zdá sa, že ísť za svojím poslancom sa pre vodičov Uberu stalo niečím podobným, ako keď v hovore so zákazníckym servisom opakovane stláčate tlačidlo nula, keď sa chcete porozprávať so skutočným človekom. Qadir si myslel, že je to šialené. „Parlament by mal riešiť svetové problémy, nie moje problémy,“ povedal.

Prečítajte si tiež:

Prečo vás umelá inteligencia ešte nepripravila o prácu? (názor Johna Burn-Murdocha)

V kancelárii spoločnosti Uber bol odovzdať petíciu 10-tisíc vodičov a ich podporovateľov, ktorú sprostredkovala platforma na ochranu práv zamestnancov Organise, na protest proti „automatizovaným výpovediam“ a „nespravodlivým deaktiváciám“.

Spoločnosť Uber zasa uviedla, že jej politika sa od novembra 2023 výrazne zlepšila a že všetci vodiči teraz môžu požiadať, aby ich prípad preskúmala odborná komisia. „Neustále pracujeme na tom, aby sme pomohli zabezpečiť, že náš prístup bude transparentný a spravodlivý,“ povedal hovorca. Petícia je však jednou zo známok podceňovaného napätia v prístupe britskej vlády k budúcnosti.

Závažné rozhodnutia umelej inteligencie

Na jednej strane premiér sľúbil, že odstráni byrokraciu, aby napumpoval umelú inteligenciu „do žíl“ britskej ekonomiky, pretože je presvedčený, že to zvýši produktivitu, a tým aj rast. Na druhej strane vláda tiež sľúbila, že zabezpečí, aby bol pracovný život pracovníkov s nízkymi mzdami spravodlivejší a menej neistý.

Tieto ciele sa, samozrejme, nemusia navzájom vylučovať.

Je v záujme pracovníkov, aby sa stali produktívnejšími za predpokladu, že si zabezpečia podiel na prírastkoch produktivity. Mnohí zamestnanci sa už rozhodli používať nástroje generatívnej umelej inteligencie (niekedy dokonca bez toho, aby o tom vedeli ich zamestnávatelia), pretože vidia, že takéto skratky pri určitých úlohách, ako je napríklad písanie e-mailov, majú význam.

Jedným z čoraz častejších spôsobov využitia umelej inteligencie a iných algoritmických nástrojov je však prijímanie závažných rozhodnutí o pracovníkoch, od náboru až po riadenie výkonnosti.

Manažéri majú obavy

Z minuloročného prieskumu OECD medzi viac ako 6 000 manažérmi strednej úrovne vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Japonsku, Španielsku a Spojených štátoch vyplynulo, že používanie algoritmických nástrojov riadenia, ktoré pôvodne preslávili práve spoločnosti zákazkovej ekonomiky ako Uber, je v súčasnosti veľmi rozšírené.

Miera ich používania sa pohybovala od 90 percent v Spojených štátoch po 40 percent v Japonsku. Napriek tomu sa zdá, že aj manažéri sa pri týchto nástrojoch cítia trochu nesvoji. Šesť z desiatich uviedlo, že technológia zlepšila kvalitu ich vlastného rozhodovania, ale takmer dve tretiny mali aspoň jednu obavu.

Najčastejšie uvádzanou obavou bola nejasná zodpovednosť v prípade nesprávneho rozhodnutia, nasledovala neschopnosť sledovať logiku rozhodnutí algoritmu a nedostatočná ochrana fyzického a duševného zdravia pracovníkov.

Aj pre odbory je to zložité

V Spojenom kráľovstve sa na tieto pnutia zameriava návrh zákona o používaní údajov a prístupe k nim [Data (Use & Access) bill], ktorý práve prechádza parlamentom. Odbory sa však obávajú, že jedno ustanovenie v návrhu zákona by oslabilo právne predpisy týkajúce sa používania automatizovaného rozhodovania.

Zákon by zmenil doterajší všeobecný zákaz takéhoto rozhodovania s určitými výnimkami na všeobecný predpoklad jeho povolenia, no zaviedol by určité záruky a poistky. Ľudia by napríklad mali mať možnosť napadnúť rozhodnutie o nich, získať vysvetlenie, ako bolo rozhodnutie prijaté, a dosiahnuť, aby zasiahol človek.

Podľa Adama Cantwella-Corna z organizácie TUC, ktorá zastrešuje odborové zväzy, je problém v tom, že tieto záruky by zaťažovali jednotlivca a často by sa uplatnili až dodatočne.

Prečítajte si tiež:

Putinov kiks s umelou inteligenciou je darčekom pre jeho súperov (názor Arthura McFarlaneho)

„[Ak] pracovník dostane rozhodnutie o prepustení, hodnotení výkonnosti, prijatí do zamestnania, nech už ide o čokoľvek, najprv musíte vedieť, že sa to stalo... potom musíte prekonať rôzne právne a byrokratické prekážky, aby ste si vyžiadali informácie a napadli to,“ povedal.

„Dokonca aj v prostredí, kde sú odbory aktívne a silné, je to dosť ťažké. Na vysoko prekarizovaných pracoviskách [pracoviská, kde sa pracovný pomer nahrádza inými spôsobmi výkonu práce, pozn. red.] je to prakticky nevykonateľné."

Súčasná ochrana proti automatizovaným rozhodnutiam je už teraz slabo vymožiteľná. Princíp, ktorý stojí za zmenou zákona, má však stále význam. Protechnologická mantra Silicon Valley „pohybuj sa rýchlo a rozbíjaj veci“ nefunguje tak dobre, ak tie „veci“, ktoré môžete rozbiť, sú v skutočnosti ľudia, stojaci na chodníku s hromadou vytlačených e-mailov v rukách. Najmä ak ste vláda, ktorá sľúbila, že bude na ich strane.

© The Financial Times Limited 2025. Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.