Myslím to vážne. Idem písať o PMS. Chcela som niečo politicko-spoločenské, ale je to už aj na mňa taká ťažoba, že mi aj PMS príde fajné. Pri tejto vláde, Trumpovi, Putinovi a podobným, si človek aj ten predmenštruačný syndróm obľúbi, doprdele. Predmenštruačný syndróm. To je veľká téma.
PMS je skratka donekonečna sa opakujúcej sa otázky: „Prečo Ma Sereš?” Tam nie je o čom diskutovať. Odpoveďou je PMS.
Začlenila som si do svojho cyklického života taký návyk. Od istej doby oznamujem ľuďom, s ktorými trávim blízky a dlhší čas, že mám PMS. Normálne naozaj. Bez ostychu. Je to tak lepšie. Pre mňa, pre nich, pre tento svet, pre celosvetový mier. Verte mi. Kedysi som sa za všetky tie témy spojené so ženským cyklom príšerne hanbila, ale žiaľ som bola v cyklických veciach taká zacyklená, že som sa z toho musela nejako vymotať. Najlepšie tak, že sa o seba postarám. Je to vskutku pre mnohé ženy a aj zvyšok nekrvácajúceho sveta ošemetná téma, ale vidím, že je to ďalšia akože tabu vec, o ktorej je dobré hovoriť. Keď o niečom nevieme, keď to nezdieľame, cítime sa takí opustení a to je naprd. A ja stále nerozumiem, prečo niečo, s čím žijem každomesačne polovicu svojho života, má byť tabu. Nie je to prirodzené.