Pri 80. výročí konca druhej svetovej vojny prinášame príbehy, reportáže a témy, ktoré približujú jednu z najzásadnejších udalostí dejín. Sledujte sériu článkov Výročie konca druhej svetovej vojny, ktorá zachytáva minulosť s odkazom pre súčasnosť.
Ľudia milujú príbehy, pretože v nich nachádzajú zmysel sveta okolo seba. Realita a fakty tam môžu absentovať, ale zmysel sveta tam môžu vidieť. Aj v tomto je obrovská sila príbehu. A keď už teda vieme, že remeselne dobre spracovaný a prednesený príbeh dokáže aj z očividných lží urobiť obraz niečo, v čo mnohí ľudia uveria, tak sa s tým dá efektívne pracovať.
Od detstva sme obklopení rozprávkami, ktoré formujú naše chápanie dobra a zla. Príbehy nám pomáhajú spracovávať emócie, ktoré by sme inak potláčali a cez príbehy si odovzdávame múdrosť, skúsenosť, názor z generácie na generáciu. A zdieľaná skúsenosť vytvára pocit spolupatričnosti.
Vďaka príbehom si vieme predstaviť svet lepším, alebo iným, ako v skutočnosti je a pomocou príbehov si uchovávame historickú pamäť.
Keď ich však konfrontujeme s faktami, overenými a overiteľnými faktami, môžeme naraziť na to, že naša historická pamäť je postavená na klamstve, na propagande, na stratégii vymývania mozgov s cieľom uveriť vykladačom príbehu a ich podaniu reality.
A tak je to aj s koncom II. svetovej vojny.
Jeden z najdôležitejších míľnikov novodobej histórie ľudstva, keď sa zatiaľ naposledy spojili mocnosti, aby čelili ideologickému zlu a nenávisti proti iným národom, náboženstvám a rasám, snahe vymazať, vyhubiť milióny ľudí, zotročiť ich, totalitárne ovládať... Za to, že na dlhé desaťročia vytlačili nacizmus a fašizmus na úplný okraj spoločnosti im patrí naša obrovská vďaka.
Ale toto je len časť príbehu, ktorý, bohužiaľ, nemal dobrý koniec.