Veronika Homolová Tóthová je slovenská spisovateľka, novinárka a publicistka, ktorá sa dlhé roky venuje reportážam s tematikou nacizmu, komunistického prenasledovania či väzenia, pripravuje dokumentárne filmy a napísala aj niekoľko kníh. Za svoju tvorbu tiež získala niekoľko novinárskych ocenení a je nositeľkou pamätnej medaily Československej obce legionárskej III. stupňa za zásluhy o obnovu a šírenie legionárskych tradícií.
Jej tvorba reflektuje spoločenské a politické témy a skúma vzťahy medzi jednotlivcami a spoločnosťou. Veronika sa zameriava na písanie o ľudských osudoch a ich príbehoch, ktoré sú často plné tráum z minulosti či nespravodlivostí vtedajšieho režimu.
Práca s históriou a témami, ktoré odhaľujú ľudskú bolesť a utrpenie, si vyžaduje veľkú psychickú silu. Ako si ju udržiava? „Pre mňa je stretnutie s každým takýmto človekom, ktorý prežil prenasledovanie počas obdobia neslobody, veľkým darom. Je mi veľkou cťou, že sú ochotní mi vyrozprávať svoj príbeh – hovoriť o tom najťažšom, najponižujúcejšom, najbolestivejšou, čo sa im stalo, len preto, aby nám varovali. A ešte veľmi chcú, aby sa tým, že svoj príbeh vyrozprávajú zachovala spomienka na ich milovaných, ktorí im tak veľmi chýbali.“
Ženské vzory, na ktoré nesmieme zabúdať
Ako dopĺňa, bez poznania toho, ako sa jednotlivci zachovali v náročných časoch, nemáme oporu v tom, ako by sme sa mali zachovať my. „Nepoznať hrdinov vždy vyhovuje iba diktatúre, tá robí všetko preto, aby sa na nich zabudlo, aby ich príklad neinšpiroval a neposilňoval tých, ktorí sa rozhodnú neslobode postaviť,“ vysvetlila.
Aj keď je jej tvorba silne poznačené najmä ľudskými osudmi a spomienkami z čias druhej svetovej vojny, hovorí, že najväčšia životná skúsenosť, ktorá ju naučila najviac o odhodlaní a prekonávaní prekážok, je láska a akákoľvek jej podoba a energiu ísť ďalej získava z hudby a poézie:
„Najskôr sa ňou síce nechám stiahnuť ešte hlbšie do niečoho, čo sa javí ako beznádej, ale potom sa z nej vynorím a uvidím, že to bol iba smútok,“ opisuje svoje pocity autorka, ktorú pozná celé Slovensko.
Vzor vidí vo všetkých ženách z rodiny, ktorých príbeh pozná. Inšpiruje ju Anna Malinová, dôležitá spojka Jozefa Gabčíka, ktorá ho u seba takmer pol roka ukrývala: „Nebola vzdelaná, pracovala ako slúžka, ale úplne jasne rozoznávala dobro a zlo a za návrat slobody a demokracie bola ochotná urobiť všetko, čo vedela a mohla. Veľmi nespravodlivo sa na ňu zabudlo a ja sa snažím, aby spomienka na jej odvahu a statočnosť prežila,“ opísala Veronika Homolová Tóthová a doplnila, že by sa chcela stretnúť s Marií Schmolkovou.