Autor je ukrajinským analytikom. Venuje sa téme vplyvu dezinformácií na slobodu názoru v Európe.
Keď som sa po štúdiu na Slovensku zámerne vrátil na Ukrajinu, stretol som sa s dosť zvláštnym javom – s „komplexom menejcennosti“.
Človek s komplexom menejcennosti sa vždy pozerá na iných a hovorí: „Tam je to lepšie“. Ťažisko jeho pozornosti sa úplne presúva od budovania vlastného života alebo budovania krajiny k závisti voči iným. A je jedno, či ide o národy, krajiny alebo štátne systémy.
S komplexom menejcennosti nevyhráte
V tomto článku by som chcel analyzovať, ako tento komplex pomáha Rusom rozsievať ich naratívy a ako národ s takýmto komplexom môže prehrať v informačnej vojne, ak si túto vlastnosť sám v sebe neuvedomí.
Netvrdím, že Ukrajinci sú majstri v rozpoznávaní tohto komplexu, ale po 24. februári 2022 si milióny ľudí uvedomili, že pozícia utláčaného, malého brata, malého Rusa, chochola (dehonestujúce označenie pre Ukrajincov, ktoré používajú Rusi, pozn. red.) nevedie k víťazstvu.
Bohužiaľ, Slovensko v tomto komplexe nezaostáva. Slováci chodia študovať do Českej republiky, pretože je, citujem, „o niečo lepšia“ a toto „o niečo“ rozhoduje o ich osude. Alebo sa presťahujú do Írska, pretože tam, opäť citujem: „Aj upratovačky majú rovnaký plat ako naši lekári.“ Nebudem porovnávať životné náklady na Slovensku a v Írsku, ale tento trend je prítomný aj na Ukrajine.