Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe.
V roku 1989 sa postavil na čelo revolúcie, ktorá priniesla politické zmeny v Československu. Bol prezidentom ČSFR v období od 29. decembra 1989 do 20. júla 1992. Nahradil v tejto funkcii posledného komunistického československého prezidenta Gustáva Husáka. Havel bol posledným československým prezidentom, ale aj prvým českým prezidentom (26.1.1993 - 2.2.2003).
Pochádza z pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodiny. Od mladosti prispieval do literárnych časopisov, v roku 1964 uviedlo Divadlo Na Zábradlí jeho prvú hru Zahradní slavnost. Počas a najmä po Pražskej jari bol jedným z ústredných predstaviteľov kritiky komunistického režimu a jeho politickej represie. V druhej polovici 80. rokov 20. storočia ho za jeho názory a aktivity viackrát uväznili.
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Václavovi Havlovi viacero medzinárodných cien, vyznamenaní, ocenení a čestných doktorátov na viacerých univerzitách sveta. Jeden z prvých hovorcov Charty 77, ktorý aj v zahraničí predstavuje symbol boja za slobodu a demokraciu v krajinách bývalého východného bloku, sa stal laureátom najvyšších štátnych vyznamenaní mnohých krajín. Za celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv ho viackrát nominovali na Nobelovu cenu mieru.
Václav Havel zomrel 18. decembra 2011 vo veku 75 rokov v Prahe.
