Správy o téme Zavlečenie Michala Kováča ml.

Vina za čin bola pripisovaná Slovenkej informačnej službe, ktorej vtedy šéfoval Ivan Lexa.Podľa policajného vyšetrovania dôstojník SIS Ján T. 31. augusta 1995 popoludní cestoval do Hainburgu. Telefonicky (a anonymne) oznámil rakúskej polícii, že pred hainburskou policajnou stanicou v zaparkovanom Mercedese sa nachádza človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Išlo o uneseného, zbitého a do bezvedomia opitého Michala Kováča mladšieho. 

Známou postavou kauzy je Oskar Fegyveres. Tento bývalý príslušník SIS totiž pred vyšetrovateľom vypovedal, že únos Michala Kováča mladšieho zorganizovala SIS. V januári 1997 SIS vyslala piatich dôstojníkov kontrarozviedky na tajnú misiu do Švajčiarska, kde mali vypátrať miesto pobytu Oskara Fegyveresa. Doposiaľ je kauza často pretriasaná aj slovenskými politickými špičkami.

Chronológia kauzy zavlečenie

11. novembra 1994 - Vydal Interpol medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. v súvislosti s tzv. kauzou Technopol.

7. marca 1995 - Denník Slovenská Republika informoval o vydaní zatykača na syna slovenského prominenta Michala Kováča ml., obvineného v Nemecku z účasti na podvode presahujúcom dva milióny dolárov.

31. augusta 1995 - Neznámi páchatelia v dvoch autách so slovenskými štátnymi poznávacími značkami násilne a protiprávne zavliekli M. Kováča ml. do cudziny. Ôsmi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde Kováč junior býval. Členovia osádok áut vyvliekli Kováča mladšieho z auta a ohrozovali ho pištoľou. Potom mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Syn slovenského prezidenta sa vo svojom aute, ktoré pôvodne ostalo vo Svätom Jure, prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla do nemocnice. Po krátkom pobyte v nemocnici ho zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku.

1. septembra 1995 - M. Kováč ml. bol prevezený do vyšetrovacej väzby vo Viedni.

2. septembra 1995 - Prezident SR Michal Kováč požiadal ministra zahraničných vecí SR Juraja Schenka, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna.

5. septembra 1995 - Premiér Vladimír Mečiar zdôraznil, že zo strany vlády nie sú právne dôvody na to, aby žiadali rakúske orgány o vydanie M. Kováča ml.

7. septembra 1995 - Vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Jaroslavovi Šimuničovi bol odňatý tento prípad.

2. októbra 1995 - Prepustili na kauciu vo výške jedného milióna šilingov M. Kováča ml. z vydávacej väzby.

17. októbra 1995 - Vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Petrovi Vačokovi bol tento prípad odňatý.

23. októbra 1995 - Novým vyšetrovateľom sa stal J. Číž.

December 1995 - Prokurátor mestskej prokuratúry v Bratislave v súvislosti s Technopolom obvinil M. Kováča ml. z napomáhania trestnému činu podvodu.

3. januára 1996 - M. Kováč ml. vyzval vládu SR, aby požiadala Rakúsko o jeho navrátenie.

20. februára 1996 - Vyšší krajinský súd vo Viedni rozhodol, že syn prezidenta Michal Kováč ml. nebude z Rakúska vydaný mníchovskej prokuratúre a môže sa vrátiť na Slovensko.

23. februára 1996 - M. Kováč ml. sa po takmer polroku vrátil na Slovensko.

29. apríla 1996 - V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta BMW 320 Tourist na propán-butánový pohon zahynul jeho vodič Róbert Remiáš, policajný dôstojník a blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara F., vtedy zdržiavajúceho sa v zahraničí a zapleteného do kauzy únosu Michala K. ml. Z návodu na vraždu neskôr obvinili Ivana Lexu.

17. mája 1996 - J. Číž uložil vyšetrovací spis zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny pre nedostatok dôkazov na začatie trestného stíhania.

26. júna 1996 - M. Kováčovi ml. bol odobratý pas na hraničnom priechode do Rakúska, keď chcel ísť vypovedať do Nemecka v kauze Technopol.

6. júna 1997 - Na základe žiadosti Krajinského súdu v Mníchove nasledoval pokyn na medzinárodné pátranie, zadržanie a vydanie M. Kováča ml.

12. decembra 1997 - Prezident SR Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť, na základe ktorej bolo trestné stíhanie voči nemu v SR zastavené.

20. januára 1998 - M. Kováčovi ml. bol vrátený cestovný pas.

3. februára 1998 - Michal Kováč ml. bol na základe medzinárodného zatykača zadržaný českou políciou na hraničnom priechode s NSR Rozvadov-Waidhaus, keď chcel vycestovať do Nemecka, aby mohol v kauze Technopol vypovedať pred nemeckými trestnými orgánmi.

9. februára 1998 - Sudca Štvrtej Trestnej komory bavorského Najvyššieho súdu Hans Schmid v Mníchove zamietol žiadosť nemeckých advokátov o prepustenie Michala Kováča mladšieho na kauciu vo výške 75.000 nemeckých mariek, teda zrušenie medzinárodného zatykača v prípade, že ho Česká republika vydá do Nemecka.

10. februára 1998 - Nemecký právny zástupca Michala Kováča ml. v kauze Technopolu Leonard Walichevski podal sťažnosť na Najvyššom krajinskom bavorskom súde v Mníchove na žiadosť zamietnutú 9. februára 1998 o prepustenie jeho klienta na kauciu a zrušenie medzinárodného zatykača.

12. februára 1998 - Začal sa na krajinskom súde v Mníchove 1 pred 6. trestnou komorou dlho očakávaný súdny proces v podvodnej kauze na slovenskom Technopole s hlavným aktérom Rudolfom van der Werffom.

3. marca 1998 - Sudca Druhého trestného senátu Vyššieho krajinského súdu v Mníchove Helmut Glück rozhodol, že sťažnosti Michala Kováča ml. vyhovie a prepustil ho na kauciu vo výške 150.000 nemeckých mariek. Michal Kováč ml. bol v mníchovskej vyšetrovacej väzbe od 12. februára 1998, keď ho Česká republika vydala do Bavorska na základe medzinárodného zatykača.

3. marca 1998 - Vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny. Mečiar nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z týchto trestných činov.

5. apríla 1998 - Na z��klade rozhodnutia sudcu Štvrtej trestnej komory Krajinského súdu Mníchov 1 sa Michal Kováč ml. vrátil z Nemecka na Slovensko. Sudca vyhovel žiadosti jeho nemeckého advokáta i štátneho prokurátora o zrušenie povinnosti odovzdania pasu a žiadosti o vycestovanie z územia Nemecka.

7. júla 1998 - V Zbierke zákonov č. 214/1998 bolo zverejnené nasledovné Rozhodnutie predsedu vlády SR o amnestii: “Predseda vlády Slovenskej republiky, využívajúc svoje právomoci podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 písm. i) Ústavy SR v záujme odstránenia sporov o výklad rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., vyhlasuje toto rozhodnutie o amnestii: Čl. II - Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.” Rozhodnutie podpísal predseda vlády SR Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta SR.

8. decembra 1998 - Po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách Zmarené referendum a Únos občana Michala Kováča ml.

26. januára 1999 - Senát Ústavného súdu SR na neverejnom zasadnutí predbežne prerokoval podanie skupiny 34 poslancov Národnej rady SR za HZDS z 5. januára 1999, ktorí žiadali o výklad článku 102, písmeno i Ústavy SR v súvislosti s minuloročným decembrovým rozhodnutím premiéra SR Mikuláša Dzurindu v zastúpení prezidenta o amnestii.

1. februára 1999 - Polícia zadržala bývalých funkcionárov SIS Jaroslava Svěchotu a Róberta B., ktorí sú obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny a lúpeže v spolupáchateľstve

4. februára 1999 - Po potvrdenom doručení rozhodnutia účastníkom konania Ústavného súdu SR zverejnil jeho výsledok. Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť ani zmeniť.

4. februára 1999 - Poslanec HZDS a bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivan Lexa podal podnet generálnemu prokurátorovi SR Milanovi Hanzelovi na prešetrenie údajne nezákonných postupov orgánov činných v trestnom konaní v prípade zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny.

23. februára 1999 - Rádiu Twist sa podarilo získať zvukovú nahrávku, ktorá údajne súvisela s únosom Michala Kováča mladšieho.

26. marca 1999 - Vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti doručil do parlamentu žiadosť o vydanie súhlasu na ďalšie - v poradí už siedme trestné stíhanie poslanca NR SR Ivana Lexu a vyslovenie súhlasu na jeho vzatie do vyšetrovacej väzby.

9. apríla 1999 - Národná rada SR hlasovaním rozhodla, že vydáva poslanca HZDS Ivana Lexu na trestné stíhanie, čím bol zbavený imunity. Vyšetrovateľ doručil do parlamentu žiadosť o schválenie návrhu, aby bol I. Lexa vzatý do vyšetrovacej väzby, pretože je dôvodné podozrenie, že na slobode by mohol mariť vyšetrovanie svojej trestnej činnosti.

15. apríla 1999 - NR SR návrhu vyšetrovateľa vyhovela. Ivan Lexa bol na základe návrhu prokurátora vzatý do vyšetrovacej väzby.

19. júla 1999 - Po 95 dňoch Ivana Lexu prepustili.

26. októbra 1999 - Prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal Michal Kováč ml. prvý senát Ústavného súdu SR o priznanie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na základe podnetu Jaroslava Svěchotu. Ten ako navrhovateľ namietal porušenie jeho ústavných práv Ministerstvom vnútra SR a Krajskou prokuratúrou v Bratislave.

27. októbra 1999 - Ústavný súd SR nepriznal Kováčovi juniorovi postavenie vedľajšieho účastníka v konaní vo veci bývalého námestníka riaditeľa SIS Jaroslava Svěchotu. Kováč ml. sa na základe rozhodnutia senátu mohol na pojednávaní zúčastniť iba ako verejnosť.

26. februára 2000 - Kauza Technopol sa pre Michala Kováča mladšieho definitívne skončila. Štvrtá trestná komora Krajinského súdu Mníchov 1 pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida rozhodnutím z 23. februára 2000 s konečnou platnosťou zastavila šesť rokov trvajúce konanie voči M. Kováčovi ml. Dôvodom bola skutočnosť, že súd dospel k názoru, že sa nedá očakávať Kováčovo odsúdenie. Syn slovenského exprezidenta bol v Nemecku obvinený kvôli podozreniu z účasti na podvode, vo finančnom vyčíslení presahujúcom dva milióny dolárov.

Máj 2000 - Podľa denníka Nový deň Ivan Lexa pravdepodobne opustil územie Slovenska.

27. novembra 2000 - Bratislavský krajský prokurátor podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady SR a exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu. Vinil ho z trestného činu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny.

5. mája 2001 - Kaucia vo výške milióna šilingov, ktorú zaplatil za svojho syna exprezident SR Michal Kováč za jeho prepustenie, prepadla v prospech Nemecka. Sumu v prepočte tri milióny Sk si bývalý prezident Kováč požičal od amerického podnikateľa slovenské pôvodu Lea Danihelsa.

29. júna 2001 - Trestné stíhanie obvineného Ivana Lexu a spol. v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny senát Okresného súdu Bratislava III. na neverejnom zasadnutí zastavil.

5. júna 2002 - Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana L. a spol. v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny.

14. júla 2002 - Polícia v Juhoafrickej republike zadržala poslanca a bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu.

22. augusta 2002 - Generálna prokuratúra chcela obnoviť kauzu únosu Michala Kováča mladšieho.

20. decembra 2002 - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR je právoplatné a nie je možné proti nemu podať odvolanie.